Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Problémy s adaptáciou a vylúčenie zo škôlky. Čo nám odporúčate?

Zodpovedané
23. sep 2020

Dobrý deň,

starosti nám robí náš syn, ktorý má 3 roky a 10 mesiacov. Minulý školský rok bol náš syn zapísaný do MŠ u nás v meste, ale keďže bol viac chorý ako zdravý, tak skoro vôbec nechodil. Adaptácia nebola skoro žiadna. Zároveň tých pár dní, keď v škôlke bol učiteľky hovorili, že bol dosť živý, nechcel sa zapájať do spoločných hier a aktivít, ale nikomu neubližoval, bol taký sám-svoj.

Teraz od septembra som dostala prácu v jednej ZŠ na dedine, tak som si povedala, že aj synčeka preložím do MŠ u nás. Bude tam menej detí a ľahšie sa adaptuje. Opak bol pravdou. Hneď prvý deň mi pani riaditeľka povedala, že to bola katastrofa, že vôbec nepočúval, strkal do detí, že keď ho učiteľky chceli chytiť za ruku, že sa bránil, kopal a bil ich.

Na konci toho týždňa mi riaditeľka oznámila, že je vylúčený, že sa neadaptoval. Sama som pedagóg a čakala som čokoľvek, ale toto nie. Bol to ako zlý sen a tým pádom som aj ja stratila prácu, keďže synčeka nemám s kým nechať a ďalšia škôlka nepripadá do úvahy, keďže všetky miesta u nás v meste sú obsadené.

Synčekovi sme sa snažili doma dohovárať, snažili sme sa pochopiť, že prečo sa tak správa. Je veľmi múdry, šikovný, motoricky veľmi zdatný a obratný. Doma je pokojný, má hranice, rešpektuje nás aj pravidlá, nie je agresívny a aj my všetko riešime s pokojom a pekne.

Nevyužívame žiadne telesné tresty, skôr sa snažíme dohovárať mu po dobrom. Samozrejme sú chvíľky, keď nepočúvne, predvádza sa, chce upútať pozornosť, povystrája, ale je to len zriedkakedy.

S inými deťmi sa veľmi nestretávame, ale ak áno niekde na ihrisku, tak vychádza dobre, rýchlo sa s kýmkoľvek spriatelí. Neviem, čo sa dialo v tej škôlke predtým, neviem čo sa dialo v tejto, no nevieme ako ďalej, keďže ho kvôli správaniu vylúčili.

Máme čakať, ale je už čas na vyhľadanie odborníka?

Čo nám odporúčate?

Čím viac nad tým rozmýšľame, tým viac nevieme čo robiť.

Ďakujem

Dobrý deň,

to, čo vidíme zvonka je správanie dieťaťa. Všimneme si ho zväčša keď nejako vyčnieva, líši sa, popr. je nežiadúce. Za každým správaním dieťaťa sa však skrýva nejaká emócia a za ňou potreba. Ťažko povedať čo sa v škôlke dialo a prišla tam takáto zmena správania. Mnohé závisí od toho ako to máte doma, aké má skúsenosti, ako to v škôlke prebiehalo. Každopádne na svoje správanie určite nejaký dôvod mal.

To, že v škôlke plače, že potrebuje nejaký čas na vyrovnanie sa so zmenou a adaptáciu na ňu, je prirodzené. Stratil nejakú istotu, stabilitu, bojí sa, že ho tam necháte, že vás stratí, možno, že ho už neľúbite. Je to nová a náročná situácia, v ktorej je mu treba byť oporou.

Veľmi dôležité je prijatie a bezpečie. Prijímajte a zrkadlite jeho emócie. Pomenujte ich. Pýtajte sa jej, čo by mu pomohlo sa cítiť lepšie. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá. To, ako sa syn cíti je pre neho reálne. Netreba to banalizovať, ani sa to snažiť zmeniť.
Mali by ste mu byť v týchto situáciách sprievodcom.

Komunikujte mu emóciu, vyjadrite pochopenie: Je to pre teba ťažké chodiť do škôlky. Najradšej by si bol keby sme boli stále spolu. Bojíš sa, že po teba neprídeme.
Pýtajte sa ho: Čo by ti pomohlo cítiť sa lepšie? Zvládnuť to? Je niečo čo by si mohol spraviť, aby to bolo lepšie? Viem ti ja nejako pomôcť, aby si to pre teba bolo ľahšie? Skúste mu dať nejaký návrh: rodinná fotka v skrinke, nejaká hračka, predmet, niečo čo ho spája s vami. Môžete si niečo spolu aj vyrobiť.
Spolupracujte v tejto veci s učiteľkami. Hľadajte cestu ako mu to uľahčiť.

Ubezpečujte ho, že sa za ním budete ponáhľať a že zase budete spolu tráviť čas tak ako sa mu páči.
Nesľubujte odmeny, netrestajte, nevyhrážajte sa.

Teraz keď je doma, môžete sa tak o tom rozprávať aj spätne. V škôlke to bolo pre teba ťažké. Diali sa tam rôzne veci.
Otvoreným konštatovaniami bez otázky mu dávate priestor, aby sám rozpovedal ćo sa dialo.
Syna si všímajte. Reagujte na jeho signály a adekvátne napĺňajte jeho potreby. Komunikujte s nim empaticky. Je dôležité, aby cítil, že ste pri ňom, že ste tu preňho, počúvate ho, snažíte sa mu rozumieť a zaujímate sa.

Nastavujte láskavo hranice. Prejavujte synovi dôveru. Nechajte ho o niektorých veciach rozhodovať a jeho voľbu rešpektujte.Oceňujte ho.

Dávajte mu doma čas na voľnú hru, avšak buďte pri ňom. Mnohé veci si deti dokážu prehrať a spracovať počas hry.

Ťažko povedať čo sa v škôlke dialo a či sa ešte bude diať keď sa do nej vráti. Zdá sa mi, že zo strany škôlky nebol daný dostatočný priestor na prácu s dieťaťom, na jeho pochopenie a pomoc.

Dôležité je, aby bol synček emocionálne aj fyzicky na škôlku pripravená. Ochota škôlky spolupracovať je tiež kľúčová.

Možno by vám mohol pomôcť odborník. Ak synček zažil niečo nepríjemné, prežíva obavy s strach, poprípade jej problém niekde inde, pomôže vám to odbúrať.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com