Stres trojročného syna zo škôlky. Mám ho nechať ešte rok doma?

Zodpovedané
22. sep 2020

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom správania môjho syna. Podľa učiteliek sú to bežné reakcie u niektorých deti, ale ja svoje dieťa niekedy nespoznávam.

Syn mal v septembri tri roky a už veľmi dlho sa o škôlke rozprávame v pozitívnom smere. Do škôlky sa tešil. V prvý deň nastúpil ako statočný hrdina a od tohto dňa, keď sme si ho poobede vyzdvihli sa začal veľký boj.

Neustále plakanie, že sa mu v škôlke nepáči a že tam nechce ísť. Keď večer vidí, že pripravujeme veci, tak ich začne hádzať naspäť do skrine. Stále oddialuje čas spánku, pretože vie, že ho to zajtra zase čaká.

V noci nespí kľudne. Každé ráno je ešte väčší boj, nechce ísť z postele, nechce sa naraňajkovať, umyť si zuby. Vie, že keď nastúpia tieto činnosti tak budeme vyrážať do škôlky. Nechce ísť autom. Chodíme peši, aby cesta trvala pomalšie.

Každý deň si berie do ruky obľúbenú hračku, ktorá ho odprevádza a čaká v skrinke v batôžteku. Veľa sa so synom rozprávame a snažíme sa zistiť, že v čom je problém. Hovorí, že sa bojí, že po neho neprídeme a ostane tam. Do škôlky chodí dvakrát do týždňa. Uisťujem ho, že mamka a ocko ho ľúbia a nemusí sa báť.

Má stres zo škôlky. Sťažuje sa na bolesti bruška, každé ráno začal chodiť na veľkú potrebu. Dokonca tam nechce jesť, hoci doma je veľký labužník. Začal veľmi vzdorovať. Ako keby sa na mňa hneval, že ho dávam do škôlky a ja ostávam doma. Zatiaľ nemám prácu.

Máme ešte vyčkať?

Alebo ho mám nechať ešte rok doma zo škôlky?

Ďakujem

Dobrý deň,

máte pravdu a veľmi správne ste zavnímali, že syn nástup do škôlky prežíva ťažko, spôsobuje mu to diskomfort. Pri psychosomatických problémoch zvyknem odporúčať návštevu psychológa, popr. prerušenie dochádzky. Avšak záleží to od intenzity a frekvencie reakcií na nepohodu.

To, že v škôlke plače, že potrebuje nejaký čas na vyrovnanie sa so zmenou a adaptáciu na ňu, je prirodzené. Stratil nejakú istotu, stabilitu, bojí sa, že ho tam necháte, že vás stratí, možno, že ho už neľúbite. Je to nová a náročná situácia, v ktorej je mu treba byť oporou.

Syna si všímajte. Reagujte na jeho signály a adekvátne napĺňajte jeho potreby. Komunikujte s nim empaticky. Je dôležité, aby cítil, že ste pri ňom, že ste tu preňho, počúvate ho, snažíte sa mu rozumieť a zaujímate sa.

Veľmi dôležité je prijatie a bezpečie. Prijímajte a zrkadlite jeho emócie. Pomenujte ich. Pýtajte sa jej, čo by mu pomohlo sa cítiť lepšie. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá. To, ako sa syn cíti je pre ňho reálne. Netreba to banalizovať, ani sa to snažiť zmeniť.
Mali by ste mu byť v týchto situáciách sprievodcom.

Komunikujte mu emóciu, vyjadrite pochopenie: Je to pre teba ťažké chodiť do školy. Najradšej by si bol keby sme boli stále spolu. Bojíš sa, že po teba neprídeme.
Pýtajte sa ho: Čo by ti pomohlo cítiť sa lepšie? Zvládnuť to? Je niečo čo by si mohol spraviť, aby to bolo lepšie? Viem ti ja nejako pomôcť, aby si to pre teba bolo ľahšie? Skúste mu dať nejaký návrh: rodinná fotka v skrinke, nejaká hračka, predmet, niečo čo ho spája s vami. Môžete si niečo spolu aj vyrobiť.
Spolupracujte v tejto veci s učiteľkami. Hľadajte cestu ako mu to uľahčiť.

Ubezpečujte ho, že sa za ním budete ponáhľať a že zase budete spolu tráviť čas tak ako sa mu páči.
Nesľubujte odmeny, netrestajte, nevyhrážajte sa. .

Nastavujte láskavo hranice. Prejavujte synovi dôveru. Nechajte ho o niektorých veciach rozhodovať a jeho voľbu rešpektujte. Oceňujte ho. Napríklad: viem, že to ráno v škôlke bolo pre teba náročné, ale zvládol si to.

Dávajte mu doma čas na voľnú hru, avšak buďte pri ňom. Mnohé veci si deti dokážu prehrať a spracovať počas hry.

Ak by sa vám zdalo, že reakcie sú veľmi intenzívne, že sa to nelepší a vy si s tým neviete rady, obráťte sa na odborníka. Dôležité tiež je, aby bol emocionálne aj fyzicky do škôlky pripravený.

Aj na toto vám môže pomôcť nájsť odpoveď odborník.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com