Používame cookies. Viac informácií tu. OK

Dobrý deň,

ďakujem za otázku.
Deti plačú za mnohé veci a to aj za veci, ktoré sa nám rodičom zdajú banálne, nepodstatné. Pre ne to znamená celý svet, emócie ich prevalcujú a plač im pomáha zvládnuť frustráciu.
Mnohokrát deti, ktorým nebolo umožnené prejaviť emóciu v nejakej ťažkej chvíli, potom ako keby prehnane reagujú aj na malú vec a postupne to zo seba skúšajú dostať von.

Pri akejkoľvek situácii, keď je synček nešťastný, zranený, frustrovaný, pomenujte mu emóciu, aj situáciu. Si smutný, Spadol ti chlebík. Nechcel si, aby ti spadol.

Týmto sa syn potupne ukľudní, naučí sa spojiť si telesný pocit s pomenovaním, rozšíri si slovnú zásobu v oblastí emócii. Syn by sa mal cítiť slobodný v prejavovaní emócii a so všetkými týmito prejavmi, nech sú akékoľvek, aj prijímaný. Prijmite jeho emóciu, aj prejavy, preňho sú odôvodnené.
Akonáhle ho zastavíte v prejave emócie, poviete mu, že nemá prečo plakať, že musí prestať, vlastne mu hovoríte, že jeho emócie nie sú dôležité, že vás nezaujímajú a že by sa takto nemal cítiť.
Najdôležitejšie pre syna je, aby sa cítil prijatý a v bezpečí.

Poskytnite mu empatickú reakciu a skôr sa ho spýtajte, či od vás niečo nepotrebuje, či mu nemôžete nejako pomôcť, popr. mu oznámte, že ste tu preňho. Môžete čítať knižky o emóciách, rozprávať sa o nich, môžete mu povedať ako emócie zvládate vy.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com