Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Syn má 3 roky a 3 mesiace a nechce sa odplienkovať. Čo nám odporúčate?

Zodpovedané
30. okt 2020

Dobrý deň,

syn má 3 roky a 3 mesiace, nechce sa odplienkovať. Nočník nechce ani vidieť. Kričí, vrieska, hádže s ním a tým pádom ho nevzali ani do škôlky. Snažili sme sa v lete, ale žiaden záujem ani náznak pokroku.

Som zúfalá a chcela by som ísť do práce.

Čo mi odporúčate?

Ďakujem

Dobrý deň,

synček to, zdá sa, nateraz inak nevie. Ak už si uvedomuje svoju potrebu a fyziologicky je pripravený, treba zrejme len počkať.

Prechod z plienky na záchod je náročný. Plienka predstavuje istotu a možno si tento pocit ešte potrebuje chvíľu zachovať. Možno sa mu po sediačky nekaká dobre, má z toho strach, mal nejaký zlý zážitok a teda tam môže byť aj iný dôvod, nejako prepojený so psychikou, emóciami. Nejaký blok.

Rozhodne na to netreba tlačiť, a ani dieťa trestať. Vytvárajte synovi doma bezpečie, prijatie a pohodu. Dieťa sa nechce líšiť od svojich vrstovníkov a ani od rodičov. Učí sa napodobňovaním, je teda prirodzené, že už v hlavičke má ako to má byť, vie, čo sa od neho očakáva. Zrejme to aj robiť chce, ale inak nevie.

Ak budete naňho tlačiť, trestať ho, vravieť mu, že už by to mal robiť inak a hnevať sa za to naňho, môže mať potom pocit zlyhania, toho, že vás sklamal. To je však niečo, čo by cítiť nemal. Môže to naštrbiť váš vzťah a jeho sebaúctu.

Skúste mu dávať na výber kam sa chce vykakať, vycikať, ponúknite mu možnosti a jeho voľbu rešpektujte. Ak by si aj na WC sadol, oceňte, že viete, že to pre neho bolo ťažké, ale že to zvládol. Môžete mu pobyt tam skúsiť nejako spríjemniť. Ak aj potrebu nevykoná je to krok. Dôležité teraz je aj to, že kaká a ciká. Zadržiavanie je z môjho pohľadu horšie ako to, že sa vykaká do plienky.

Komunikujte vo všeobecnosti o jeho emóciách, prijímajte ich a zrkadlite mu ich. Pýtajte sa či je niečo čo by mu pomohlo pri chodení na záchod.

Dajte mu nejaké návrhy.
Oceňujte ho a prejavujte mu dôveru. Nastavujte zdravé hranice. Sledujte synove signály a napĺňajte adekvátne jeho potreby. Vytvárajte prostredie bezpečia a prijatia.

Môžete čítať knižky, rozprávať sa, avšak treba dať pozor na to, aby to nebolo príliš nátlakové. Ako som napísala, on už určite vie, čo sa od nej očakáva, vie, ako sa to robí.

Vraví sa, že dieťa sa zmení, len keď cíti slobodu, že sa zmeniť nemusí. Dôverujte mu. Predpokladám, že ak je fyzicky zdravý, chce to len trochu viac času.

Môžete sa poradiť aj so psychológom.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com