Syn má traumu zo škôlky, aj keď do nej nechodí. Ako mu pomôžem?
ZodpovedanéDobrý deň,
synček bude mať v marci 4 roky a v septembri mal nastúpiť do škôlky. Má dvojročného súrodenca, s ktorým sú úžasní parťáci. Aj sa ponaťahujú, ale majú sa radi veľmi. Aj spolu spinkajú, hrajú, sami si vymýšľajú aktivity. Teraz čakáme tretie bábätko, ktorého príchod vnímajú. Rozprávame sa o tom, podporujem ich, aby prejavovali aj prípadné obavy zo zmien.
S manželom sa snažíme o rešpektujúcu výchovu oboch synov. Starší je veľmi citlivý, mladší berie vneny ľahšie. Resp. vie napätie dostať zo seba.
Staršieho syna sme na škôlku nepripravovali dôkladne. Dohodli sme sa, že bude chodiť len ak sa mu tam bude páčiť. Aj sme ho zahlásili len na pol dňa, ak ako ste nám radili v minulosti.
Asi to bola chyba. V škôlke len dva dni v prvý a deň v druhý týždeň. Dokopy teda 3 dni, keď sme sa dohodli, že ostane doma. Menšiemu synovi tiež chýbal, hľadal ho celý deň. Odhlásila som škôlku, nakoľko synček znovu začal byť veľmi naviazaný na mňa. Budil sa aj zo spánku. Bol proste v nepohode.
Avšak stretávame sa so známymi, neznámymi, všetci sa vypytujú, že prečo nie je v škôlke. Vidím na ňom, že sa kvôli tomu trápi. Teraz veľakrát večer, keď ležíme spolu všetci traja pred spaním hovorí, že nechce nikdy chodiť do škôlky a ani do školy. Ako keby mi neveril, že ho tam nedám.
Ako mu mám pomôcť?
Navyše, keď sa tento problém spojí s iným (napr. rieši v sebe príchod súrodenca, moja mamina na neho nakričí), tak je celý smutný a prejavuje sa to oddialovaním návštevy záchoda. Vtedy som už smutná aj ja. Nechcem, aby trpel. Takúto citlivú povahu som mala aj ja v detstve a mne nikto nepomohol. Preto chcem byť nápomocná.
Lásku, pohodu, jašenie, prechádzky, knižky mu zabezpečujeme. Chodíme na koncerty, na divadielka a do knižnice. Venujem sa im. Som spokojná s materstvom, nie som frustrovaná. S manželom sa ľúbime a trávime spolu ako rodina veľa času.
Čo nám odporúčate?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
nástup do škôlky býva náročný. Ako pre dieťa, aj pre rodiča. Obe strany na to musia byť pripravené. Otázka teda môže byť aj taká, ako sa vy cítite ohľadne toho, že syn išiel do škôlky? Z toho čo píšete sa mi zdá, že ani vy nie ste úplne presvedčená o tom, že by tam mal ísť.
Dieťa musí byť tiež pripravené fyzicky aj psychicky. Ťažko sa mi takto hodnotí, je tam viacero možností. Zdá sa mi však, že téma škôlky spôsobuje rôzne tlaky na vašu rodinu, aj vo vnútri, aj zvonka. Možno tam synček aj chcel byť, počúval, že chýba bračekovi a mal výčitky, ťažko povedať. Do toho rodina sa pýta prečo tam nejde. Môže mať zmätok. Radšej o tom zrejme nechce rozprávať.
Samozrejme môže byť, že tam nechcel byť, ale zdá sa mi, že relatívne málo času tam strávil na to, aby sa adaptoval.
Tiež to zadržiavanie stolice býva väčšinou spojené s nejakým emocionálnym problémom. Zrejme nejaké emócie dostatočne nevyjadril, nevie vyjadriť, nemôže.
Vytvárajte doma prijímajúce a bezpečné prostredie. Aby sa syn cítil slobodný v prejave emócií. O škôlke sa rozhodnite vtedy keď o tom budete všetci presvedčení a potom tú tému nenastolujte až do ďalšieho roka.
Keď už do škôlky chodiť začne, malo by to byť tiež rozhodnutie všetkých a vy, ako rodičia, by ste o tom mali byť presvedčení, syna podporovať, vysvetľovať, prijímať ho aj s jeho emóciami, ktoré to prinesie. Ono, nemusí byť hneď od začiatku úplne nadšený.
Avšak jedného dňa tam bude musieť ísť a pôjde to ľahšie ak aj vy budete mať z toho dobrý pocit. Mnohokrát rodičia neistotu prenášajú na dieťa.
V tomto momente vám neviem dať iné rady. Pracujte so synom doma, podporujte ho, skúšajte mu rozumieť. Možno by som odporučila psychológa, lebo sa mi zdá, že s niektorými situáciami trochu bojujete všetci a veľa vecí tam môže zohrávať rolu.
Takto zo správ nedokážem zistiť vašu domácu situáciu, celú situáciu ohľadne škôlky, poprípade iné vplyvy, ktoré tam môžu zohrávať rolu.
Synček však svojim správaním niečo získava, napĺňa nejakú potrebu a treba prísť na to akú.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com