Syn sa stále uisťuje, či pre neho prídeme do škôlky. Čo nám odporúčate?
Zodpovedané10. dec 2019
Dobrý deň,
v našej škôlke bolo zorganizované spanie v noci pre deti. Syn tam bol tiež. Nevedel sa rozhodnúť, či tam chce zostať na noc. Tak som sa s učiteľkou dohodla, že ak by plakal, tak by som pre neho prišla. Ráno vyzeral v pohode. Noc zvládol, hoci neskôr povedal, že chcel ísť domov.
Od tejto doby máme veľký problém. Ráno nechce chodiť do škôlky a vyžaduje si, aby sme pre neho chodili na obed. To sa nám však nedá. Dá sa to len výnimočne.
Bojí sa, že ho tam necháme a stále sa uisťuje, či nezabudneme pre neho prísť. Niekedy sa s tým trápi aj celé poobedie. Tisíckrát sa ma opýta, či určite pre neho prídem. Je to horšie a horšie. Snažíme sa pre neho chodiť čo najskôr.
Čo nám odporúčate?
Za odpoveď ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
ďakujem za otázku.
Synček sa zrejme preľakol, že nie ste s ním a takto to naňho doľahlo.
Čo môžete robiť je priznať mu strach. Bojíš sa, že po teba neprídeme. Keď si tu spal, tak si sa trochu bál. Obávaš sa, že tu znovu zostaneš.
A ubezpečujte ho. Sľubujem ti, že po teba prídeme. Večer budeš spinkať doma.
Najradšej by si bol keby sme prišli po teba na obed. Bojíš sa, že tu inak zostaneš. Prídeme po teba hneď ako sa bude dať. Ľúbime ťa a tiež chceme byť s tebou. Doma ho môžete ubezpečovať, že rozumiete, že má strach. Že sa možno bojí, že zase zostane spať v škôlke. Skúste ho ubezpečiť že v škôlke spinkať bude len ak bsa sám rozhodne, popr. že nebude. Že spinkáva doma s vami.
Môžete sa ho pýtať čo by mu pomohlo. Možno fotka rodiny v skrine, nejaká malá hračka. Nejaká drobnôstka, ktorá by mu pripomínala vás a na ktorú by sa mohol ísť pozrieť do skrinky ak by ste mu cez deň chýbali.
Zrejme tu nepomôže nič iné ako ubezpečovanie, pozornosť, prijatie a bezpečie. Pracujte s emóciou strachu, pomenujte ju, pýtajte sa, čo by mu pomohlo, ubezpečujte. Poskytujte empatickú reakciu, kontakt. Buďte vnímaví k signálom a potrebám synčeka a adekvátne na ne reagujte.
Pokiaľ by sa vám zdalo, že sa to nezlepšuje, skôr naopak, že prejavy strachu sú priveľké, obráťte sa na odborníka. Spolupracujte v tejto veci aj s učiteľkami.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com