Ťažké psychické obdobie 4,5 ročného synovca a zmena škôlky. Čo bude pre chlapca najlepšie?

Dobrý deň,

mám 4,5-ročného synovca. Brat s ex-manželkou mali svadbu vo februári 2021, následne v marci toho istého roku mesiac po svadbe si ex-manželka (ďalej už len ex) môjho brata našla milenca. V máji 2021 sa s malým a milencom odsťahovala do mesta vzdialeného 17 km. Brat sa s ex dohodli, že syn zostane v jej opatere s tým, že bratovi umožní styk so synom kedykoľvek. V tomto problém nikdy nebol, vždy sa vedeli dohodnúť. Ex mala búrlivejšie obdobie, kedy uprednostňovala slobodný život pred synom.

V auguste začal synovec náhle meniť správanie, veľmi zlé spával, v noci sa budil zo sna. Kričal, kde je tata, kde je tata. A to aj u mojej maminy, kde niekedy prespí. A aj u matky. Sama jedno ráno volala bratovi, že nespali celú noc, lebo malý sa stále budil a hľadal otca. Keď už nevedeli čo s ním, tak mu povedali, aby sa obliekol a zbalil si veci, môže ísť za tatom. On sa postavil, nachystal si batoh a šiel ku dverám čakajúc, že ide za tatom. Ráno po zobudení plakával, ak v izbe nikto nebol. Začal byť agresívnejší, veľmi uplakaný. Ak sa omylom zabuchli dvere a on bol v izbe/miestnosti sám, okamžite dostal hystericky záchvat a len veľmi ťažko sa upokojoval.

Všimli sme si, že partnera svojej matky vždy kreslí ako prvého a vždy len a len tmavými, čiernymi farbami. Keď si šiel kresliť kriedami, tak vždy vyhľadával tmavé farby. Následne sme sa dozvedeli, že mal partner matky po malom kričať, zamykať ho na záchode po tme, zatvárať do izby, sem tam udrieť, bral mu hračky, keď neposlúchal.

Brat podal trestné oznámenie, avšak bolo zamietnuté ako neodôvodnené, nebol dostatok dôkazov. Bratova ex podala v decembri 2021 návrh na rozvod, v januári mali prvé pojednávanie, kde na povrch vyplávali nepekné veci na stranu matky (správa zo sociálky - byt v zanedbanom stave, všade samé cigaretové ohorky a fľaše od alkoholických nápojov, nulová hygiena, tabakový smrad). Ex to obhajovala tým, že mala ťažké životné obdobie, keďže jej brat odmietol dávať na prespatie syna kvôli vyššie rozpísaným problémom. Sociálna pracovníčka dala odporúčanie zveriť maloletého do starostlivosti otca. Ex na súde oznámila, že je tehotná. Na prvom pojednávaní ich nerozviedli. Chodili k psychologičke, ktorá navrhla striedavú starostlivosť, na ktorej sa nakoniec dohodli.

Jediným problémom zostáva škôlka. Pár dní dozadu mali druhé pojednávanie, kde prebehlo rozvodové konanie. Súd určil striedavú starostlivosť, týždeň u otca a týždeň u matky. Riešila sa škôlka. Ex chce, aby ich syn navštevoval materskú školu v meste, kde žije. Brat zasa chce, aby syn zostal v terajšej škôlke. Nakoľko medzi mestom, kde žije matka a dedinou, kde žije brat je ešte jedna dedina (odkiaľ pochádza matka). Súd odobril, aby malý navštevoval MS v tejto ,,stredovej´´ dedine, mali by to na pol cesty. Tu nastáva problém, je tam nedostatok miesta.

Matka si stále trvá na svojom, chce podať ďalší návrh na súd, aby malý chodil do škôlky v meste, kde žije matka. Na jednej strane ex chápem, čaká druhé dieťa, ktoré sa má narodiť ku koncu prázdnin a cestovať 17 km tam a späť ráno aj poobede, stále vraví, ako jej ide len o dobro malého. Na druhej strane my však situáciu vidíme odlišné, podľa nás to malému len uškodí, nakoľko za posledný rok sa v jeho živote udialo strašne veľa zmien, negatívnych, radikálne sa zmenilo jeho správanie. Najnovšie začal hádzať veci, ktoré chytí pod ruku, keď mu niečo nie je po vôli, nedávno chytil pod krk moju mladšiu dcéru. Nejde nám o to, aby sme jej robili naprieky, len o to, aby bol synovec v relatívnej pohode. Ďalšia zmena ho zanedlho čaká, keď sa mu narodí súrodenec. Neviem si predstaviť, že by mal ešte aj meniť škôlku, či ho to už úplne psychicky nerozhádže.

Riaditeľka škôlky, ktorú momentálne synovec navštevuje mi sama tento týždeň povedala, že synovcovi táto striedavá starostlivosť absolútne nevyhovuje. V škôlke tiež zmenil správanie, bije deti, hádže veci, odmieta požičať hračky, to predtým nerobil, až nato požičiavanie, že kým bol väčšinu času u otca, ešte bol ako ok (aj keď mal svoje dní, ale vedeli, aká je rodinná situácia), ale odkedy je týždeň u otca a týždeň u matky, tak sa jeho správanie dosť zhoršilo.

Podľa nás by bolo najlepším riešením, ak by ešte aspoň tento rok navštevoval škôlku, kde chodí doteraz. Keď už sa všetko zabehne, ukľudní sa, brat by nemal problém súhlasiť s tým, že by o rok nastúpil do škôlky v meste matky.

Čo by bolo najlepšie?

Nám ide len o jeho dobro. Nik sa nechce mstiť alebo robiť drahoty, len teda máme naozaj dôvodné obavy, že to nezvládne jeho už aj tak dosť ubolená dušička.

Ďakujem