Používame cookies. Viac informácií tu. OK
Zodpovedané

Trojročný syn upútava na seba pozornosť a pri ničom nevydrží. Ako ho zmením?

Predškolák (3 - 6 rokov)Voľný čas
7. okt 2019

Dobrý deň,

syn má 3,5 roka a veľa na seba upútava pozornosť. Robí to neprimerane a neviem mu vysvetliť, že to, čo robí nie je správne. Stačí, aby sme prišli na ihrisko a zbadá deti. Vtedy začne kričať, hádzať kamene a škriekať, len aby si ho všimli.

Stala sa situácia, kde deti ho poslali preč. Vtedy plakal. Vzala som ho a vysvetlila mu, že to nie je správne. Má ísť za deťmi a potichu sa prihovoriť. O 5 minút sme boli tam, kde predtým.

Alebo iný prípad. Stačí, že cestou električkou si všimne, že sa niekto na neho pozerá. A už sa predvádza, vystrája, pchá ruky do úst a je hlučný. Nedá si to vysvetliť ani potichu a ani nahlas.

Pozornosti má veľa. Máme ešte 1,5 ročnú dcérku, ale ona je kľudná. Chytá od neho už niekedy spôsoby, no vie sa zahrať. On nevydrží pri ničom ani 5 minút. Knihy, hry, pastelky všetko dá na zem a tým končí jeho hranie.

Je jedno, či sme pri ňom a či nie. Začína byť trápne chodiť medzi ľudí. Keď mu niečo nedovolím a zakážem, tak kričí mrnčí, kope. Keď kričím ja, tak sa smeje.

Chváliť ho, to platilo na neho chvíľku. Odvtedy je to ešte horšie.

Domácnosť nestíham, stále mu robím program, aby mal aktivity.

Ako ho naučiť hrať sa a vydržať pri niečom?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

vidím, že to skúšate rôznymi spôsobmi, ale veľmi sa to nemení. Znamená to, že by bolo dobré skúsiť to inak. Odkomunikovať to inak, tak aby to bolo efektívne a pre syna zrozumiteľné.

Deti majú na svoje správanie zväčša dôvod a napĺňa im nejakú potrebu.

To, čo, vidíme navonok, to nežiadúce správanie skrýva za sebou nejakú emóciu. Za emóciou sa skrýva nejaká potreba, ktorú si napĺňa. Môže to byť potreba pozornosti, potreba niekam patriť, potreba bezpečia, prijatia. V zásade akákoľvek. Môže to súvisieť aj s narodením súrodenca.

Tiež je zrejme v tzv. období vzdoru, učí sa zvládať a pracovať s emóciami. Zväčša ho prevalcujú a je to preňho ťažké. Treba mu v tom byť sprievodcom.

Ak sa bude takáto situácia opakovať, skúste ju využiť na zblíženie a na to, aby ste sa obaja naučili niečo nové.
Skúste jeho správanie prijať a poskytnúť mu empatickú reakciu. Opíšte situáciu, skúste odhadnúť emóciu.

Samozrejme treba tiež nastavovať hranice a poskytnúť alternatívu.

Vidím, že sa chceš hrať s deťmi. Ľudia ale nie sú na kričanie/hádzanie kameňov. Môžeš im povedať kľudne, popr. môžeš hádzať tam vedľa. Ono to veľmi závisí od toho z čoho to správanie vychádza.

Čo sa týka pozornosti, sledujte čo ho baví, pri čom vydrží a v tom ho podporujte. Oblasti záujmu detí sa menia relatívne rýchlo a možno sa mu to zrovna robiť nechce.

Hrajte sa s ním, ukazujte mu ako na to, možno ho niečo zaujme.

Niekedy tiež deti, ak sa necítia v pohode, ak ich niečo trápi, sa nedokážu sústrediť. Neviem to odhadnúť keďže nemám informácie ako sa správa v škôlke a v iných situáciách.

Vytvárajte mu bezpečné a prijímajúce prostredie, komunikujte s ním a buďte k nemu vnímaví.

Ak by sa vám zdalo, že sa to nelepší, komunikácia s ním by bola pre obe strany náročná, oberajúca vás o energiu, ak by ste si všimli problém s pozornosťou aj v iných oblastiach a znepokojovalo by vás to, konzultujte s odborníkom.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com