Trucuje moja dcérka ohľadom škôlky?

7. mar 2019
Dobrý deň,

moja dcéra má 3,5 roka. Do škôlky išla v septembri ako trojročná. Zo začiatku chodila iba na 4 hodiny s tým, že neskôr tam bude aj spávať. Ale prvé 2 týždne mi ju trhali z rúk, čo tak plakávala. V noci sa budila, zo sna vykrikovala, že tam nechce chodiť, hnačkovala, odmietala jesť. Potom sme boli 3 týždne doma, ale opäť sme skúsili na 4 hodiny. Troška sa to ustálo a začali sme chodiť bez plaču.

Ale každý deň otázky, neopustíš ma, prídeš po mňa, nezabudneš na mňa, nenecháš ma tam. To bolo aj stokrát za deň a občas aj v noci.

Neskôr sa už tešila do MŠ, tak som jej začala vravieť, že tam začneme po Vianociach spinkať. Tešila sa, rozprávala o tom, ktorú hračku si zoberie. Tak sme to aj vyskúšali, až raz. Ten deň mi doma nič nejedla, iba na rukách chcela byť, vracala mi aj v noci. Povedali sme si stop, bude chodiť iba na 4 hodiny.

A odvtedy nechce ani na tie 4 hodiny chodiť. Zase sa začala v noci budiť, kričí ona tam späť nebude. Pritom som jej vysvetlila, že nie, že nebude tam spávať. Ráno už z domu ideme s plačom, v MŠ už sa zachádza od revu, no potom ju učiteľky utíšia a je ok. Ale keď je dlhšie doma pre chorobu, tak sama mi povie už mi chýbajú detičky.

Nemôžem sa celý deň od nej ani pohnúť, ani na WC mi sama nepôjde. A zase tie otázky, cez deň aj v noci sa zobudí, či ju neopustím, či ju nikomu nikdy nedám, či nebude tam spať.

Ako jej mám vysvetliť, že ju neopustím, nezabudnem na ňu, nikdy nikomu nedám?

Môže tento strach súvisieť aj so smrťou v rodine, a preto nechce chodiť do MŠ?

Má i naďalej chodiť len na štyri hodiny?

Ďakujem
Dobrý deň,

z toho čo píšete sa zdá, že dcérka na škôlku ešte nebola úplne pripravená.
Či tam zohrávalo rolu úmrtie v rodine, neviem. Mohlo, nemuselo. Neviem detaily, takže by som sa nerada vyjadrovala.

Vyzerá to tak, že pobyt v škôlke spôsobuje dcérke veľký stres, má strach, že tam zostane, že po ňu nikto nepríde, že bude bez vás.
Neviem, či je z vašej strany zvážiť odklad.

Ak nie, treba hľadať spôsoby ako dcérke pobyt uľahčiť: vaša fotka v skrinke, obľúbená hračka, vyrobiť si rovnaké náramky, a vždy keď dcérke bude smutno, pozrie naň a spomenie si na vás a že po ňu prídete. Môžete niečo vymyslieť spolu. Samozrejme sa jej skúste spýtať, čo by jej pomohlo.
Pocity, ktoré má jej treba zreflektovať, priznať, empaticky na ne zareagovať. "Najradšej by si bola doma. Máš strach, že tu budeš spať, že po teba neprídeme. Je ťažké tu zostať. Aj mne je bez teba smutno. Ja však musím ísť do práce"
Ubezpečiť ju, že prídete, povedať kedy. Sľubujem, že hneď po obede som tu a zase budeme spolu.

Keďže jej prespanie v škôlke spôsobilo až fyzickú nevoľnosť, toto by som zatiaľ nezvažovala. Pobyt doobeda záleží od stavu v akom sa nachádza. či sa to zlepšuje, alebo nie. Ak máte možnosť, zvážila by som aj odklad.

Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com
Polož anonymnú otázku

Tu začni písať odpoveď...

Odošli