Ako motivovať tvrdohlavé dieťa, aby sa odplienkovalo?

Dobrý deň,

v prvom rade vás chcem upokojiť, že v tomto vôbec nezlyhávate. Máte doma dvojročnú dcérku a zároveň novorodenca, čo je samo osebe veľmi náročné obdobie. Je úplne pochopiteľné, že vás množstvo rôznych a často protichodných rád stresuje a že už neviete, čo je vlastne správne.

Z toho, čo opisujete, nemám pocit, že by vaša dcérka nevedela, čo má robiť. Ona tomu pravdepodobne veľmi dobre rozumie. Skôr sa zdá, že ešte nie je pripravená vzdať sa plienky alebo potrebuje mať nad touto situáciou väčšiu kontrolu.

Vyprázdňovanie je totiž jedna z mála vecí, ktoré malé dieťa dokáže ovládať úplne samo. Môžeme mu nočník ponúknuť, vysvetľovať, povzbudzovať ho, ale nemôžeme sa zaň vycikať ani vykakať. A čím viac tlaku dieťa cíti, tým viac môže začať zadržiavať.

To, že vydrží pol dňa bez plienky a čaká, kým ju dostane, nie je neposlušnosť ani manipulácia. Je to skôr informácia, že plienka je pre ňu zatiaľ bezpečnejšia a istejšia. Navyše sa jej narodil súrodenec, čo je pre dieťa veľká životná zmena. Aj keď sa navonok môže zdať, že to zvláda dobre, môže teraz potrebovať viac istoty, blízkosti a vecí, ktoré pozná.

Ja by som preto na určitý čas úplne ustúpila od cieľa, že sa musí odplienkovať. Nočník alebo záchod jej môžete ďalej ponúkať, ale bez nútenia, presviedčania a veľkých odmien. Pokojne jej môžete povedať:

„Vidím, že teraz chceš cikať a kakať do plienky. Keď budeš pripravená skúsiť nočník, som tu a pomôžem ti.“

Deti často veľmi dobre cítia naše očakávania, aj keď ich nepovieme nahlas. Niekedy im najviac pomôže práve to, keď z tejto témy na chvíľu zmizne napätie.

To, že sa pri kakaní schováva, je v tomto veku pomerne časté. Veľa detí potrebuje pri vyprázdňovaní súkromie. Nesnažila by som sa ju v tej chvíli rýchlo presúvať na nočník. Skôr by som išla po malých krokoch. Najskôr nech sa vykaká do plienky tam, kde sa cíti bezpečne. Neskôr môže mať plienku oblečenú a pritom si sadnúť na nočník. A až keď bude pripravená, môžete skúsiť ďalší krok.

Odmeny môžu niekedy krátkodobo fungovať, ale pri deťoch, ktoré majú silnú potrebu autonómie, sa z toho ľahko stane obchodovanie alebo boj o moc. Namiesto sladkostí by som skôr pokojne pomenovala, čo zvládla:

„Všimla si si, že potrebuješ cikať, a podarilo sa ti vycikať do nočníka.“

Bez veľkého tlaku, ale s dôverou, že sa to postupne naučí.

Dôležité je tiež sledovať, či pri zadržiavaní nevzniká zápcha. Ak by mala tvrdú alebo bolestivú stolicu, niekoľko dní by nekakala, prípadne by sa zadržiavanie zhoršovalo, bolo by vhodné poradiť sa s pediatričkou. Keď dieťa zažije bolesť pri kakaní, môže sa potom vyprázdňovaniu vyhýbať ešte viac.

Skúste sa na ňu teraz nepozerať ako na extrémne tvrdohlavé dieťa. Možno vám svojím správaním len hovorí:

„Ešte potrebujem čas. Potrebujem sa cítiť bezpečne a chcem o svojom tele rozhodovať sama.“

Vy jej môžete vytvoriť podmienky, ponúkať jej nočník a sprevádzať ju. Nemusíte ju však motivovať silnejšie ani hľadať dokonalejší spôsob. Pripravenosť sa nedá urýchliť tlakom.

A ešte raz – vo veku 2 rokov a 4 mesiacov nie je plienka žiadnym zlyhaním. Ani jej, ani vaším. Najviac jej teraz pomôže pokoj, dôvera a pocit, že je prijímaná rovnako, či sa vyciká do nočníka, alebo ešte potrebuje plienku.

Držím palce.