Je obdobie vzdoru u detí dočasné?

Dobrý deň,

je mi veľmi ľúto, čím si doma prechádzate. Z vášho textu je cítiť obrovská únava, vyčerpanie a aj bezmocnosť. Keď sú prvé mesiace s dieťaťom veľmi náročné, plné plaču, napätia a neustáleho nosenia, vie sa to podpísať na celej rodine a veľmi dlho to v tele aj vo vzťahu zostáva.

To, čo opisujete, neznamená, že ste zlá mama ani, že je váš syn „zlý“. Skôr to vyzerá, že je toho na neho veľa a svoje napätie, frustráciu a potrebu bezpečia ešte nevie spracovať inak. Dvojročné dieťa ešte nemá kapacitu svoje emócie uniesť a pomenovať tak, ako by sme potrebovali. A potom ich ukazuje správaním, ktoré vie byť pre rodiča veľmi ťažké, bolestivé a vyčerpávajúce.

Áno, časť z toho môže súvisieť s vývinovým obdobím a časom sa to môže zmierniť. Ale úprimne, pri intenzite, ktorú opisujete, by som nečakala iba na to, že to „prejde samo“. Ak už nevládzete, ak zažívate každý deň krik, bitie, hryzenie a cítite sa psychicky na dne, je úplne v poriadku vyhľadať odbornú pomoc. Nie preto, že ste niečo pokazili. Práve naopak preto, že situáciu vnímate a chcete ju riešiť.

Veľmi citlivé a užitočné môže byť obrátiť sa na detského psychológa alebo odborníka, ktorý pracuje so vzťahovou väzbou, reguláciou emócií a podporou rodiča s dieťaťom. Niekedy veľmi pomôže, keď sa na to niekto pozrie zvonka, pomenuje, čo sa medzi vami deje, a dá vám konkrétne kroky, ako syna sprevádzať aj ako chrániť vás.

Nemusíte toto niesť sama. Aj mama potrebuje oporu, bezpečie a niekedy doslova podržať, aby mohla podržať svoje dieťa.

Takže moja odpoveď je: Môže sa to časom zlepšiť, ale pri tom, čo opisujete, by som odporúčala neostať na to sama a vyhľadať odbornú podporu. Môže vám to priniesť veľkú úľavu.

Držím vám palce.