Život po pôrode

V brušku boli raz tri embryá... Jeden z nich bol malý veriaci, druhý malý pochybovač a tretí bol malý skeptik. Malý pochybovač sa pýta: Veríte vlastne na život po pôrode? Malý veriaci: Áno, je jasné, že to existuje. Náš život tu je naplánovaný len na to, aby sme rástli a aby sme sa pripravili na život po pôrode, aby sme boli dosť silní pre to, čo nás čaká. Malý skeptik: Blbosť. To predsa neexistuje. Ako by vôbec mal vyzerať život po pôrode? Malý veriaci: Ani ja to neviem presne. Ale určite tam bude oveľa jasnejšie ako tu. A možno tam budeme pobehovať a jesť ústami. Malý skeptik: To je haluz! Popehovať, to sa predsa nedá. A jesť ústami, aká smiešna predstava. Existuje predsa pupočná šnúra, ktorá nás živí. Okrem toho je nemožné, aby bol život po pôrode, pretože pupočná šnúra je už teraz príliš krátka. Malý veriaci: Ale áno, určite je to možné. Bude to akurát všetko inak. Malý skeptik: Ešte sa nikto nikdy po pôrode nevrátil späť. Pôrodom náš život končí. A život je jedno trápenie a je temný. Malý veriaci: Aj keď presne neviem, ako bude vyzerať život po pôrode, v každom prípade budeme potom vidieť mamu a ona sa o nás postará. Malý skeptik: Mama?! Ty veríš na nejakú mamu? A kdeže je? Malý veriaci: Veď tu všade okolo nás. Sme a žijeme v nej a skrze ňu. Bez nej vôbec nemôžeme existovať. Malý skeptik: Hklúposť! Nič z nijakej mamy som ešte nevidel, takže nemôže ani existovať. Malý veriaci: Niekedy, keď sme úplne ticho, môžeš ju počuť spievať. Alebo cítiť, keď hladká náš svet. V každom prípade verím, že náš vlastný život začne až potom...