Potešil Vás prvý sneh? Nás áno. Aj keď ešte predsa len, bol taký trošku ledajaký, na snehuliake a sane to zatiaľ nie je... Aspoň u nás nie. Ale pohľad von oknom cez padajúce vločky ma pri srdci príjemne zahrial. Také adventné, čo poviete? 🙂
Dnes sa zhrejme vedomím dobra v nás.
Je dôležité poznať samú seba. Je dobré hľadať pravdu o sebe. To sú prvé krôčiky. Potom prichádza moment prijatia. Len keď sa príjmem, môžem vyraziť na cestu akejkoľvek premeny, trvalej premeny. Prijať sa taká aká som, kým som. Nepýtajme sa ako prvé akou by som mala byť? Pýtajme sa akou som, kým som? Ak poznávame seba a prijímame sa, len tak potom môžeme skutočne a úprimne poznávať a prijímať tých druhých. Cesta k sebe, je aj cesta k druhým.
Vraj je jednoduchšie vymenovať svoje zlé vlastnosti. Tak sa tým teraz nezdržiavajme a prejdime rovno na tú ťažšiu úlohu. 🙂
DNES SI NA PAPIER NAPÍŠTE SVOJICH 7 DOBRÝCH VLASTNOSTÍ.
A tento zoznam si starostlivo niekam odložte. Kedykoľvek sa Vám nebude dariť, zlyháte, budete sa cítiť ako zlá mama, nie dobrá manželka, alebo si budete pripadať v akomkoľvek ohľade menej ako žena, s ktorou sa práve porovnávate, prečítajte si ho. Ak sa dá nahlas, možno aj viackrát. Nie je zlé v duchu pokory (ale nie ponižovania sa, podceňovania, ale skutočnej pokory) poznať svoje slabé stránky, svoje chyby a nedostatky. Aj to je pravda o nás a veľmi dôležitá. Ako základný kameň ale použijme tie dobré. Na nich stavajme. Vyťažme z nich maximum a nimi premáhajme a premieňajme, čo nás na sebe škrie, v čomsi brzdí, kvôli čomu si staviame nejaké hrádze a pod.
Ak som dnes zlyhala ako mama, to neznamená, že som zlá mama. Spomeň si na všetko, čo ako mama robíš dobre a rob to viac, častejšie. Ak som dnes zlyhala ako manželka, to neznamená, že som zlá manželka. Spomeň si na všetko, čo robíš ako manželka dobre a rob to viac a častejšie. Ak si dnes zlyhala ako žena, neznamená to, že si zlou ženou. Spomeň si na všetko, v čom si výnimočná, aké máš talenty a využívaj ich viac a častejšie.
Prajem sebe aj Vám túžbu hľadať pravdu o sbe, spoznávať ju a každý deň kráčať slobodne v duchu prijatia sa.
"Moja skúsenosť... v Božích očiach vždy nachádzam kým som. Boh mi zároveň dáva odvahu prijať všetku pravdu o sebe a v modlitbe a osobných rozhovoroch s ním mi postupne odkrýva jeho plán so mnou. S ním sa to všetko deje omnoho slobodnejšie a s nádejou. Často sa nechávam strhnúť očakávaniami z vonka, vzorcami čo sa nosí a čo nie... Umelo sa snažím vtesnať do čohosi, čo mi ale nie je blízke a v čom nie som vo svojej koži. Vtedy viem, že sa treba vrátiť na kolená a nechať Boha dívať sa na mňa a potom sa opäť pozrieť na seba jeho očami."
"Chválim Ťa, že si ma utvoril tak zázračne..." (Ž 139)
👍👍