2veronka7
11. júl 2019
130 

Obyčajná mama Ti píše

    DOKONALOSŤ. "Číha" na nás z každej strany. Snaží sa nás o čomsi presviedčať takmer v každej oblasti života. 

    Ak Ťa máme nazvať úspešnou, musíš to... Ak Ťa máme nazvať krásnou, mala by si vyzerať takto, vážiť toľkoto, nosiť hento... Ak Ťa máme nazvať dobrou mamou, očakávame, že sa budeš správať takto... Ak máme Tvoje deti chváliť, mali by zvládať toto všetko... dalo by sa pokračovať v čomkoľvek a akokoľvek. Doplňte si každá podľa seba... Povedzte si nahlas, v ktorej oblasti pocit, že musím byť dokonalou okliešťuje Vás. Resp. kde pociťujete, že by ste mali byť v hociakom smere lepšia, že by ste mali viac, inak...

    Počúvame často, čo by sme mali, ako by sme to mali, čo sa od nás očakáva. Sama týmto pocitom niekedy podlieham. Píšu tu - hentam, prednášajú, že úspešná žena je taká a hentaká a každá by mala vlastne sa touto cestou uberať a čosi veľké dokázať. A zrazu vidím seba, obyčajnú mamu, čo je už šiesty rok na materskej a nie žeby jej to občas neliezlo na nervy a nie žeby z toho kola nechcela raz von, ale cíti, že je to takto teraz ok, že ju to potrebuje práve tu a na 100% alebo aspoň na 95%. Že sa jej zdá správne, že kým ju nič zvonka netlačí, že je dobré byť tu pre to dieťa do troch rokov takmer 24 hodín denne (samozrejme občas vypnúť treba), ale hádam si rozumieme. Ak niekomu táto cesta vyhovuje, je to ok, každá sme iná, každá všetko cítime a vnímame inak, každej funguje čosi iné. Len... asi tušíte kam tým mierim... nečakajte to od nás všetkých. 

    A ono tých oblastí, kde sa to u mňa v tomto zmysle bije je viac, ale nechcem Vás tým teraz zavaliť.

    Vychádza mi ale jedna rovnica. To mi nejako pomáha s týmito pocitmi zatočiť. Čím bližšie Bohu, tým menej ma tieto pocity dokážu ovládať a ťažiť. Lebo v Bohu viem kým som, poznám svoju hodnotu v jeho očiach, ktorá bez ohľadu načokoľvek neklesá. V jeho očiach som, nech robím čo robím, nech vyzerám akokoľvek, nech sa zachovám akokoľvek, nech cítim čokoľvek, nech som dokázala a stihla dnes, včera čokoľvek... som jeho milovanou dcérou. Nežiada odo mňa dokonalosť, možno jediné maximum, ktoré si pýta je, aby som Mu darovala celé svoje srdce, nielen kúsok.

    Túži po každej z nás so všetkým čo máme či nemáme a postrádame, so všetkým kým sme. Také aké sme. 

    A ak sa v niečom skutočne chceš zlepšiť, cítiš, že to treba viac, lepšie, inak, rob to, ale pre seba, nie preto, že povedali že by si mala... preto, že to sama chceš a dáva Ti to zmysel. 

#obycajnamama

Začni písať komentár...

Odošli