Obyčajná mama - viera a pôst

Veľa sa píše, bloguje, rozpráva o rôznych životných štýloch, ako je zero waste, vegánstvo, vegetariánstvo, minimalizmus,... Zdieľame, inšpirujeme sa, diskutujeme,...

Často sa to vníma dokonca ako niečo "trendy". A kto nechce ísť s dobou, s trendom ruka v ruke?

A teraz vôbec neironizujem, nenegativizujem. Sama sa o mnohé z toho zaujímam, čítam si a dokonca, či už v menšej alebo väčšej miere aj praktizujem.

Veľmi podobný princíp ale vnímam, aj pokiaľ ide o vieru, modlitbu, duchovný život,... Je to tiež istým spôsobom "životný štýl" - postoje, hodnoty, životná filozofia, smerovanie... Ale občas mávam pocit, akoby to bolo oproti vyššie spomínaným trošku "tabu." Už nie je také trendy hovoriť o viere. Resp. na sociálnych sieťach, internetových stránkach chrakteru "rozličný tovar" sa toho objavuje pomenej. Nie vôbec, ale menej. Nehovoríme o tom tak prirodzene, otvorene, samozrejme... Hľadáme a nachádzame články a diskusie skôr na portáloch, ktoré sa špecifikujú ako kresťanské. Dávame im priestor v samostatných skupinách určených veriacim mamičkám a pod. Málo kedy ich stretávame len tak "pohodené" medzi rozličným tovarom rozličných tém. Aspoň to mi vraví moja skúsenosť.

Dokonca ani ja nie som človek, ktorému je to úplne samozrejmé a prirodzené. Nikdy som nikde o svojej viere verejne nesvedčila a ani v bežných rozhovoroch (najmä s nie veriacimi) tento fakt pomenej spomínam, komentujem, vnášam do tém, aj keď sa to nejakým spôsobom niečoho z toho dotkne.

To mením až teraz a postupne. Nachádzam viac "odvahy" otvorene spomenúť fakt, že sa modlím, že som bola na omši, ako vieru prežívam, že ju vôbec prežívam a pod.

Aj keď je často chabá a úbohá. Ako padám v láskavosti a trpezlivosti k deťom, v lenivosti, disciplíne, vytrvalosti, posudzovaní a ohováraní, predsavzatiach zdravšie jesť, menej tvoriť odpadu a v kopec ďalších záležitostiach, rovnako sa potkýnam aj v duchovnom živote, modlitbe,... ale nie o tom teraz primárne chcem.

Rada by som sa dotkla pôstu, pôstneho obdobia. Tie, ktoré intenzívnejšie vnímame tieto dni práve v tomto duchu, premýšľame, kladieme si predsavzatia, záväzky, odriekame si, snažíme premieňať starého človeka a obliecť si nového...

Záväzky sú rôzne. Odriekame si niečo v strave, obmedzíme sledovanie televízie, internetu, času na mobile, alebo v opačnom duchu, naopak si zaumienime robiť čosi dobré viac. Viac sa chceme modliť, častejšie ísť na omšu a čítať sv. písmo, viac ďakovať za to čo máme a pod.

Nech je to však čokoľvek, vnímajme to ako prostriedok, nie cieľ.

Cieľom nie je to, že vydržím 40 dní bez mäsa, sladkostí (možno čo to schudnem 🙂). Nech je to prostriedkom, ktorým posilním svoju disciplínu, vytrvalosť, možno ako štart zmeniť viac do hĺbky naše stravovanie aj trvalejšie.

Cieľom nie je to, že 40 dní nepôjdem na FB. Nech je to len prostriedkom, že sa možno viac odpútam od postoja porovnávania sa, posudzovania druhých.

Cieľom nie je 40 dní poctivo každý deň prečítať stať z písma a odškrtnúť si "úloha splnená". Nech je to prostriedkom prehĺbiť si poznanie Božieho slova a ukotviť ho viac v sebe a posilniť potrebu brávať ho do rúk častejšie aj po pôste.

Cieľom nie je poctivo sa každý deň "odmodliť" svojich predsavzatých 15 minút. Nech je to prostriedkom priblížiť sa viac Bohu.

A takto by som mohla pokračovať... ale princíp ostáva ten istý.

Rovnako ani kríž, bolesť, doknca ani smrť, nie sú cieľom. Sú prostriedkom. Pre kresťana prostriedkom k spáse, svätosti, vlastnému zmŕtvychvstaniu v zmysle umierania srtarého človeka, starých postojov v nás a narodenie nového, obráteného, zmeneného. Nie bez chýb, nie dokonalého. Lepšieho, posilneného, s novou nádejou, iným pohľadom, viac pripodobnený Kristovmu obrazu...

A asi sa nebude dariť v tom vytrvať každý deň, celých 40 dní rovnako. Hold, stále sme len "oyčajné mamy". Občas unavené, mrzuté, bez nádeje, motivácie... A nepôjde to len tak samo. Nech nám v tom pomáha modlitba. Modlitba, Boh, Ježiš Kristus, naša nebeská matka Mária, Duch svätý. Nezabudnime ich každý deň pozvať prežívať s nami naše pôstne dobrodružstvo. Lebo práve oni sú tí, ktorí nám v popolcovú stredu poslali rovnakú pozvánku. A čakajú či ju príjmeme a pozveme ich tiež.

Prajem Vám aj sebe požehnaný pôstny čas, plný milostí, radosti z vnútorného obrátenia a s nádejou, ktorú v sebe nesie zmŕtvychvstalý Kristus.

A s povzbudením mojej priateľky: "Držte sa Boha a Boh podrží Vás."

#obycajnamama

Odporúčame

Nič, nič, nič. Ten najväčší dar ste vy.

Od prvých obrázkov až po veľké príbehy: čo darovať deťom na Vianoce!

zuzana1404

Obyčajná mama, chytila si ma za ❤️.😉