Biela

tu
vo vybielenej miestnosti
biela mama
pečie chlieb

vidíš ako sa otvárajú
dlane
ako sa deň
odráža v dúhovke oka

a tvoja mama
modrooká
odháňa z bielej sivú
odháňa zimu
deň dozrieva
mlieko sa vlieva k chlebu –

po dúškoch
k namieseným brehom

tu doma
zem
preráža snehom.

* * *

Maľujem ti
za oči
svoje obrazy

úsmevy
čo sa
ľahko stratia

Čo sa z nich odrazí

vpletiem medzi prsty

aby bolo nití

(keby si
zabudol cítiť)

na teplé svetre
na objatia

* * *

najviac sa bojím
kvitnutia

že moje telo
ľahko spáliš
ako čerešňové drevo

oheň sa vyšplhá
po vetre
červený a rozpálený

jazyk ma utíši
neznámym jazykom

budem sa
dívať zhora
ako zhorím
do t(e)la