3.3 SriLanka

Skrátili sme si pobyt o 1 noc a vybrali sme sa kusok do vnútrozemia do Anuradhapura.
Tu sme už boli,no nevideli sme všetko.

Celú oblasť zasiahla povodeň tiež s rozsiahlymi destrukciami terénu vrátane ciest. Najhoršie je,že opäť začalo pršať. Prší už 24 hodín v kuse,čo mne osobne nevadí, no pri pohľade na okolie už nechcem,aby tí ĺudia prišli aj o to malo,čo im ostalo.
Ráno som ja s manželom vstala o 5. a vybrali sme sa do stúpy Ruwanweliseya,ktorá je najväčšia na SriLanke.
Museli sme tam byť do východu slnka,kedy slávnosť končí. Pripravili sme obetu Budhovi v podobe uvarenej ryze v mlieku bez prísad naložené do hlinených misiek na to určených a obložili hrozienkami a kešu. Zabalili do bielej látky.Kolko ľudí, toľko misiek.
Mysleli sme,že to mnísi zjedia,no nie. Rozdelia si to vtáky.

Ešte horúce misky sme položili na určené miesto.
Okolo sa už zbierali ľudia,tentokrát v hojnejšom počte ako zvyčajne,pretože prosia za odstránenie následkov povodní.Všetci v bielom,čo je slávnostná farba pre vieru vrátane pohrebov.

Boli sme tam jediní turisti.Tiež síce v bielom,no prehodení farebnými pršiplášťami sme boli ako päsť na oko. Nikto však našu prítomnosť neriešil,ba naopak. Prekvapila ma však prítomnosť niekoľkých bábätiek. Bolo mi povedané,že do 3 mesiacov dieťaťa je matka doma bez návštev a cudzích ĺudí,prvý,kto uvidí dieťa okrem blízkej rodiny, je práve Budha.
Potom môže dieťa ísť normálne von.
Rovnako ma zaujali malí chlapci s mníchmi.
Vo veku 9 rokov odchádzajú do kláštora na štúdiá, môžu však v určitom veku po vyučení odísť. Matky musia byť nezvyčajne silne,keď dokážu "odovzdať" svojho syna niekomu inému.
Platí tu,že ak má žena 3 synov,prvý ide Budhovi,druhý službe vlasti (armáda) a tretí ostáva doma. Samozrejme tomu nemusí byť tak.

Po slávnosti sme prešli k posvätnému stromu Bodhi tree, kde sa traduje,že pod nim sedával Budha. Práve prišla dáka delegácia s významným mníchom z Vietnamu,nuž nás pozvali do sprievodu. Práve on dostal povolenie ísť až ku kmeňu stromu,kde sa dostane len niekoľko vplyvných ľudí vrátane prezidenta.Celé to bol neskutočný zážitok.

Po raňajkách sme vyrazili do chramoveho komplexu Mihintale z 3.st. pnl . Lialo síce ako z krhly,no na strane druhej tu takmer nikto nebol, čo nám neskutočne vyhovovalo.
Atmosféra bola úžasná a silná.