Neviem jazdím denne cca.sto kilometrov tie isté trasy a pár krát sa mi podaril pekný kúsok ako dôjsť domov a dieťa ešte v škôlke🙈😂Ale to je plnou hlavou tém s práce😂😂😂Na cestu davam pozor až až.

Tak to by aj mna zaujimalo... Niekedy ani neviem ako som sa dostala domov... Vobec si cestu nepamatam... Az takeho autopilota mam.

@anjelicek26 ako ja asi tiež dávam lebo fakt nebála som ešte kolíziu a keď niečo ze musím brzdiť akoby som sa zapla naspäť...
@susangha toto presne aj ja a už som to dnes postrehli aj na diaľnici... 🤦‍♀️

Ja už skoro ráno vyrazam. Mne pomáha žuvačka a na cestu musím dávať pozor. Trasu, čo mám je nevyspytateľná na zver. Denne 150 km našťastie sa striedame s kolegami každý deň.

@kova85 tak aj ja si myslím ze dávam pozor snažím sa nech na mňa fúka hudbu spievať si neviem fakt toto... Ale naozaj len trasy co chodím stále také hlavne mimo mesto... V meste sa mi to asi ešte nestalo neviem...

Toto ťažko vravím ísť na "automat" neznamená nedávať na ceste pozor. Telo ide jeden režim a iné vypína.

ako pise @anjelicek26, idem normalne a sledujem premavku, no v hlave kopa povinnosti, stresu a toho co ma caka a to vytlaci z hlavy rutinnu cestu. ked sa potom extra sustredim, ci som stala na signaloch, nieco specificke po ceste...tak to nakoniec v hlave najdem. jedine riesenie je asi ist za volant s uplne cistou hlavou, ale da sa to?

Ja jazdím denne 20 tam a 20 späť a tiež sa mi spúšťa "autopilot"
Preto sa snažím, trasa to dovolí, občas si vybrať inú cestu. Môžem ísť obchvatom, alebo cez mesto. Tak idem schválne cez mesto, aby som porušila rutinu.

jazdím denne 70 km do práce a 70 späť....a tiež to mám tak... chodím skoro ráno a niektoré semafory sú vypnuté ešte a minule som išla neskôr a skoro som prebehla automaticky a bola tam červená....no hneď som sa prebrala....
@anieli_1

Tiez sa mi to stava. Ze co? Uz som tu? A v predchadzajucej obci som kedy bola? Jazdim autom kazdy den 20km tam a 20 spat

u mna taky pocit autopilota prichadza pred vykricnikom: hrozi mikrospanok. Rychlo zuvacka, napit sa a najblizsia zastavka, nemecka dialnica, casto 200-300 km.

teraz práve nejazdím ta často rovnaké trasy, ale dlho som a tiež som s tým mala problém, hlavne ak som jazdila celý deň. ráno som sa snažila ešte premýšlať čo ma čaká doma, v práci, nad zážitkami s víkendu, životom a tak, teda som zamestnala mozog a bola ako tak pozorná, poobede unavená to bolo už horšie, nechcelo sa mi mozog zamestnávať, žuvačka, otvorené okno, hlasná hudba, ale bolo to ťažké. Ak sa dá skús zmeniť trasu aj ked urobíš viac km. Celkovo najviac nehôd sa stáva blízko bydliska lebo človek je znudený, nepozorný, vypne lebo to pozná, takže je to určite nebezpečné.

Napríklad mikrospánok u mňa ani náhodou. Jazdím dosť často aj 900km trasy a som zobudena a oči mi nepadajú..

@anieli_1 tiež sa mi niekedy stáva že ani neviem ako a som doma/v práci.Pravidelne jazdím trasu ZA-KE...snažím sa dávať pozor na cestu,spievať si,veľa telefonujem (samozrejme handsfree) ale niekedy je to proste tak...keď sa bavím aj s kolegami tiež to majú rovnako.

Tiez sa mi to stava, vacsinou, ked mam hlavu zamestnanu viac ako milionom veci naraz. Obcas sa ocitnem napr.pred skolou, namiesto miesta kde idem ale v hlave mi svieti, ze potom, tak nejako automaticky zajdem tam.

Baby dakujem som myslela ze už fakt mi šibe budem si musieť nejaký systém nájsť keď idem Nitra - ba lebo to ozaj je jedna cesta po starej sa mi ozaj nechce a k nám od Nitry tiež jedna ide.... Žuvačku mam skoro vždy a rádio na 20 hlasitosť keď som teda sama alebo s deťmi moji zo znesú...
@anjelicek26 inak Marti nechala mi doktorka malú do stredy doma kvôli tým liekom ze sa nebude vedieť sústrediť ale ze alergologa len keď sa to zopakuje... Lenže naša dr mala voľno toto bola zastupujúca... Mam teraz trpnut ci sa to nestane keď nevieme z coho presne mala takú reakciu? Ja asi brnknem našej zajtra ci nám nedá výmenný ci mam to nechať tak?

@anieli_1 ak máš doma lieky nechaj tak. My sme dostali to pero. Ale nepoužili nikdy. Fenistil vždy zabral, studená sprcha a kludovy režim, povyzliekat a nezakryvat

@anjelicek26 áno mam ditiaden... Tak nechám tak a uvidíme fakt to možno bola len náhoda..

@anieli_1 U nás sa to zopakovalo pár krát, vždy keď bola oslabená, smer viróza.. neochorela ani raz.. Boh vie ťažko povedať.

Teraz mi este napadlo... Ze najčastejšie a najhorsie to bolo ked mi chybal v tele draslik a horcik. To ale uz bol brut kedy na mna drahý zhukol "brzdi" jednoducho mozog vypol. Nevidela som ze auto predo mnou brzdí. A pritom som sa na neho pozerala. Vtedy som sla k doktorovi a zistili mi nizke hodnoty tych mineralov.

@susangha ja práveže vôbec nemám kolízie takto teda asi fakt neviem zato sa zamýšľam že možno mozog soferovanie funguje ale nejaká kontrolka vypína fakt neviem toto 🙈

@anjelicek26 ale tiež to tak rýchlo išlo od nôh a do 10 min už na tvári mala

Tak pozor na toto! Ja mám teda inú skúsenosť🙏. Stáli pri mne vtedy všetci svätí. Pomenovali sme to mikrospánok, ale mne sa nedriemalo. Proste som prestala vnímať svet, zavrela oči a ponorila sa do svojich myšlienok, respektíve vypla mozog. Prišla mierna pravotočivá zákruta a moje auto išlo rovno. Cez protismer, na rýchlostnej ceste v piatok cca 17hod. Zázrakom som vystihla dlhšiu medzeru medzi autami v špičke. Tesne minula dvojstĺpikovú väčšiu značku. A vbehla do kanála, kde narazila do betónového výpustu, zvrtlo ma kolmo ku kanálu dolu nosom. Milimetre od plota rodinného domu. Čiže ani majetok som nikomu nepoškodila. Nebolo mi nič. Trochu som mala udretú a ošľahanú pravú ruku z airbagu. Bola som zhrozená z toho ako sa mi to mohlo stať, ako som mohla zavrieť oči. Zavolala som 112 sama, keď som sa vyškriabala z auta. Ešte som len volala a už tam prišla RZP. Náhodou išli okolo, prázdny, tak zastavili. Medzi hasičmi bol manžel mojej príbuznej. Takže vďaka nemu som mala aj ostatné veci,pśśśt...vybavené. Napríklad auto mi vytiahli z kanála, čo nemuseli. A policajti to dali len ako škodovú udalosť...nižšia pokuta a papiere nevzali. Vraveli, že som sa druhý krát narodila. Keď som potom išla po tej trase, tak som si uvedomila, že si nepamätám prejazd dlhšej časti cesty pred nehodou. Ale to bol rovný úsek, tak som šla zo zavretými očami rovno, až do zákruty. Auto to nerozchodilo, mala som veľkú škodu, ale ďakovala som Bohu, že som nikomu neublížila a som tu pre svoju dcéru ( teraz už dve). A vôbec to nebola rutinná každodenná cesta. Nemusím cestovať za prácou. Len som chcela ísť do toho mesta na nákup po obchodoch. Dlho som mala fóbiu z tej trasy a sama som po nej nešla ako šofér aj 2 roky. Potom som ju raz musela prekonať, keď môj otec ležal v nemocnici v tom meste, tak som ho chodila denne navštevovať. Keď vidím v správach nehody, že prešli s autom do protismeru a čelne sa zrazili a mŕtvi a tak. 😦😓 Všetko šťastie sveta som vtedy mala.