Deti, ktoré musíš volať domov… nie vyháňať von. 😏
Celý týždeň na vzduchu, v otvorených triedach, nie v potlačených stenách.
A víkend? Pláž, piesok, krik, smiech a hry, ktoré sme žili aj my.
Slepá baba, naháňačky, skrývačky…
a kamaráti vznikajú za 5 minút, aj keď sa nepoznajú.
Presne také detstvo som im chcela dať.
A áno… podarilo sa. 💛🔥
Max miluje parkour.
A ja som vlastne rada, že ho tam učia nielen skákať, ale hlavne ako správne padať.
Keďže je to jeden malý neposedník, ktorý lezie, skáče a objavuje svet kade-tade, aspoň viem, že sa učí, ako to robiť čo najbezpečnejšie.
Niekedy je najlepšie deti nezastavovať…
ale naučiť ich, ako lietať a dopadnúť.
Po cvičení príde chvíľa, keď telo potrebuje doplniť to, čo vydalo. 🥥
Otvoriť čerstvý kokos, napiť sa jeho čistej vody plnej minerálov, ktorá vráti telu energiu a sviežosť.
A potom pomaly lyžičkou vychutnať jemnú sladkú kokosovú dužinu.
Jednoduchý dar prírody, ktorý po pohybe chutí ešte o trochu lepšie.
Slnko, pohyb a kokos – dokonalá rovnováha
Keď prídeme na pláž, o mojich deťoch už ani neviem.
Oli je vo vode na surfe a Max zmizne s partiou detí niekde po pláži. Bežia, lezú po stromoch, skáču cez mláky a vymýšľajú somariny.
Je to jeho malý dominikánsky gang – deti z celého sveta.
DR, VEN, GB, SK, CHL…
Smejú sa spolu, hrajú sa spolu a vôbec neriešia, odkiaľ kto je, akou rečou hovorí alebo akú má farbu kože.
Lebo pre deti tie rozdiely neexistujú.
Tie rozdiely vytvárame až my dospelí.
Možno by sme si z nich mali zobrať príklad. 🌍🤍
Som neskutočne hrdá na moju milovanú Oli. 🌊
V októbri začala trénovať surfovanie a dnes stála na štarte svojich druhých pretekov.
Veľké vlny, vietor, dážď… podmienky, ktoré by mnohých zastavili.
Ale ona sa nevzdala. Bojovala s každou vlnou a ukázala silu, odvahu a obrovské srdce.
A výsledok?
Krásne 3. miesto. 🥉
Niekedy si ani neuvedomujeme, aké veľké veci dokážu naše malé deti.
Som na teba neskutočne hrdá, Oli. 💙🏄♀️
Na svadobnej ceste som mu úplne potichu povedala:
„Tu by som raz chcela žiť.“ 🌴
A pritom som ešte nič nevidela.
Len som vystúpila z lietadla… a srdce mi povedalo, že som doma.
Bol to len okamih. Jedna veta. Jeden pocit.
Taký, ktorý nevieš vysvetliť – len ho cítiš celým sebou.
Netušila som, že sa to naozaj stane.
Ale vedela som, že ak je to s ním, je možné všetko.
A dnes tu žijeme. Spolu. S našimi deťmi.
Sen, ktorý začal v srdci skôr, než ho videli oči. ❤️✨
Tak toto je čistý Karibik po našom 😂🌊
Dnes mala mať Olivia svoju surfovú súťaž…
všetko nachystané, vlny krásne, nervozita pracovala…
Ale život (a Dominikánska 😅) to zariadil inak.
Pred tromi dňami tu boli záplavy a z malej zoo ušiel asi 3-metrový krokodíl. No a evidentne si povedal, že si ide dať tréning do mora skôr ako surferi 🐊🌊
Súťaž zrušená. Bezpečnosť na prvom mieste.
A my si hovoríme – takéto veci sa stanú fakt len tu.
Olivia je pripravená, vlna neutečie…
len ten dnešný “nečakaný hosť” bol trošku väčší, než sme plánovali 😂
Naposledy som sedela na koni asi pred 10 rokmi… a celý ten čas som v sebe nosila jeden obraz – jazdiť po pláži, cítiť slnko na tvári, počuť more a dívať sa na svet z konského chrbta. Lebo práve odtiaľ je ten svet ešte o kúsok krajší.
Včera som si to konečne splnila. 🌊🐎✨
A pripomenula si, že na sny sa nezabúda. Na sny sa čaká… a potom sa žijú. 💛








































































