Filip odmietol umelý stromček. Ja som zasa odmietla ozdobenú palmu. Tak sme hľadali kompromis — a našli sme ho v kúsku dreva.
Sadli sme si k tomu všetci spolu, rezali, brúsili, smiali sa.
A Max? Ten sa okamžite chopil špagátov a trpezlivo viazal ozdoby, akoby bol malý vianočný majster.
A tak vznikol náš vlastnoručný drevený stromček, postavený z kompromisov, trpezlivosti a spoločného času.
Možno nie je dokonalý, ale je náš. ❤️✨“
Ak sa mám priznať, nikdy sa mi nechce ísť cvičiť. A nechodím kvôli postave.
Moja skutočná motivácia je úplne inde.
Maxa som mala vo vyššom veku a chcem sa udržať vo forme, aby si aj on užil všetky tie spoločné chvíle, ktoré sme mali s Oli — snowboardovanie, bicyklovanie, behanie… skrátka aby som mu fyzicky stačila.
To je moja každodenná motivácia.
Byť fit pre svoje deti. ❤️💪
✨ Jedna z vecí, prečo sa mi tu tak páči — okrem pláží, oceánu a pohodového prístupu miestnych — je to, že tu nikto nerieši, aké auto máš, čo máš oblečené alebo odkiaľ je tvoja kabelka.
Milujem to. 💛
Aj naše staré autíčko, staršie než my – 44-ročný tátoš bez klímy, s motorom, ktorý sa vypína káblom 😄 – si tu žije svoj pokojný život. Nie je dôležité, ako vyzerá, ale že ťa spoľahlivo odvezie kamkoľvek potrebuješ. Splní účel.
A presne tak je to aj so všetkým ostatným. Tu je normálne, že dospelí chlapi idú do práce s ružovým ruksakom – pravdepodobne po dcére – a nikto sa nad tým ani nepozastaví.
Veci tu jednoducho majú slúžiť, nie dokazovať.
A to je niečo, čo by sme si mohli odniesť aj domov 😎








































































