Sú dni, keď sa na Oli pozerám a mám pocit, akoby som sa na chvíľu vrátila v čase. Vidím v nej kúsok seba – tú zvedavosť, chuť skúšať nové veci a radosť z každého malého pokroku. ❤️
Ale potom urobí niečo typicky „po Filipovi“ – zaťne sa, nevzdá sa a ide ďalej aj vtedy, keď je to ťažké. A vtedy si uvedomím, aké neuveriteľné je vidieť v jednom človeku to najkrajšie z nás oboch.Nie preto, že je dokonalá. Ale preto, že je presne taká, aká je. Naša Oli. A moje srdce je vždy o trochu plnšie, keď ju vidím kráčať svojou vlastnou cestou. 🛹❤️✨