Skús informácie v skupine zdravotnici na mk

Už 40 rokov a vidím! Zistené cca. v 5-6 rokoch, v puberte dosť prudké zhoršenie, jedno oko viacmenej odišlo, ale druhé sa drží tak, ako to bolo v tej puberte. Pôvodne sa rátalo, že do 21 rokov oslepnem, keď sa to začalo tak zhoršovať v tej puberte, ale nevedia vysvetliť, prečo a ako sa to zastavilo. Mám síce skotóm aj na tom vidiacom oku, ale viacmenej výrazne nezasahuje do bežného života. Problém s videním v šere je typický a ten teda mám. V detstve ma občas deti hnevali otázkami o tom oku, čo si žije svojim vlastným životom, aké to je , keď nevidíš na jedno oko....no neviem, ty mi povedz,aké to je, keď vidíš oboma očami, pre mňa je prirodzené, že vidím, ako vidím....Držím palce drobcovi, aby nebolo horšie ako u mňa . A čo sa týka liečby, v tej dobe som len chodila každé 3 mesiace do nemocnice na nejaké infúzky na 10 dní, v podstate do dospelosti a vitamíny A a E som brala. Ale tak verím, že predsa je zdravotníctvo o 40 rokov ďalej... úprimne, cca. 15-20 rokov už viacmenej neriešim a teraz som bola uprosiť doktorku na vodičák a konečne sa podarilo, keďže je to naozaj stabilizované, tak ma oficiálne vyhlásila za kyklopa - "funkčne jednooká" a robím aj autoškolu, ktorá teda bola doteraz utópia.

Bohuzial, momentalne u nas sa podava iba infuzna liecba v istych intervaloch, ziadna ina terapia nie, v zahranici sa skumaju rozne metody, zatial experimentalne rozne transplantacie svetlocitlivych buniek, kmenove bunky (teraz na to robia studiu) ...ale ak sa to aj podari, tipujem, ze to bude dostupne v USA a bude to stat desiatky/stovky tisice dolarov