Dobry vecer zeny,maminy ,nemaminy,damy.Viete chcem sa zdoverit co ma trapi len nemam komu..moji najblizssi su daleko a ty ktory su po ruke nemaju cas prist.Ako si som osmutnela a moj zivot je fadny ,niekedy potrebujem pomoct a nemam ziadnu pomoc.ruku.Ci uz s detmi postrazit alebo na svoje potreby kedze mam hyperaktivne deti a nemam cas na seba a som coraz viac nervozna,mam nedostatok spanku,lebo mala sa budi na kojenie,nestiham,a kricim na deti co ma mrzi lebo nikdy som nevybuchla na deti .Az do teraz akosi moj zivot nema stavu mozno staci tak malo a zmenil by sa mi zivot k usmevu.Neviem ako dalej a tak sa utapam vsebe stale len som doma zatvorena s detmi ak su zdrave chodim na prechadzky ,do obchodu,a domov jeto stereotyp a akosi mato nebavi..som nato sama moj muz mi nepomaha s detmi len pride domov sa naje a spi nestara sa ci mi netreba pomoct .tak neviem čo mam robit prosim o rady mtzrzi ma ze som na nic mama ale su plne postarane s mojej strany vzdy navarene,oprane veci,kupane atd..len ten zivota budic mi chyba ..a nepotrebujem nejake blbe narazky ďakujem...
Nejaka kamaratka, suseda, tiez mamina v okoli? Niekedy staci aspon dat kavu a vyzalovat, deti sa pohraju a energia je hned. Alebo si deticky navzajom postrazit aspon😉 Inak sama zo skusenosti viem, ze je to tazke, tiez som bola 500 km od rodiny a partner pol tyzdna v inom state pracovne. Mna vtedy uspokojovalo cvicenie vecer, ked deti zaspali pripadne som si sama vecer naliala 2 dcl vina a nieco precitala alebo pozrela, aj ked sama
tak snívaj, čo všetko urobíš, ked Ti deti odrastú. ver tomu, že to dokážeš. neviem, čo Ťa baví, ale ja čakám, že budem s mojimi babami cestovať. len preži toto ťažké obdobie