Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
    Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.

    Maminky, idem deťom robiť herňu. Budú tam mať čisto iba hračky a spať budú v inej izbe. Máte nejaké tipy, ako zariadiť herňu pre 4,5 ročné dievčatko a 2,5 ročného chlapčeka tak, aby mali v jednej izbe aspoň aké také súkromie, respektíve svoj kútik na hranie? Vďaka za všetky nápady a inšpirácie.🙏

    Kočky, prosím vás, ex je obžalovaný z trestného činu, rok sa nič nedeje, viem si niekde pozrieť podľa spisovej značky, v akom štádiu je vlastne proces? Podľa rozvodového rozsudku mu musím deti dávať ale mám o ne strach, preto by som potrebovala vedieť, v akom to je štádiu. Ďakujem veľmi pekne za každú radu!

    Kočky, aké sú tieto plienky z Tesca? Mama ich dnes kúpila a normálne sa bojím, že sú to tie tesco plienky, čo mali kedysi biely obal. Máte skúsenosti?

    Maminky, odkiaľ kupujete deťom oblečenie? Hľadám niečo štýlové pre štvorročnú dcérku a dvojročného synčeka. Nechcem nič extra drahé ale nechcem ani, aby mali oblečenie, ktoré má každé druhé dieťa. Nechcem provokovať, kedysi som deťom kupovala veci v Pepco a podobne, ale ide o to, že ich proste chcem parádiť ale neminúť stovky eur. 😉

    Máte niektorá doma ten drevený domček pre bábiky, čo majú teraz v Kauflande? Aký je? Zmestia sa tam klasické barbie? V sobotu som ho chcela dcére kúpiť pod stromček, ale nakoniec som ho nevzala.
    Plastový nechcem, preto by ma zaujímalo či máte niekto doma ten z Kauflandu a ako ste spokojné s kvalitou.

    Maminky, rozmýšľam aké hračky kúpim 2 ročnému synčekovi pod stromček. Napadlo ma lego duplo. Zaujímal by ma váš názor. Oplatí sa kúpiť, či nie? Ak áno, ktoré? Ďakujem za vaše názory!

    Prosím vás poraďte mi.... Kde na nete nájdem podľa spisovej značky dátum pojednávania? Viem, že sa to dá nájsť, len neviem kde.... Poradíte mi? Veľká vďaka!!!!

    Zháňam telefónne číslo na urológa v Galante, MUDr. Mokrý. Prosím ak niekto máte na neho kontakt, napíšte mi. Na nete som nenašla....

    Prosím vás aké sú plienky Huggies Comfort? S ktorými sa dajú porovnať? Chcela by som ich skúsiť len nechcem kupovať keď nemám ani tušenie aké sú.... Ďakujem za odpoveď.

    barbora1992
    Správa bola zmenená    16. júl 2017    

    Ešte nebola ani v pyžamku a už sa uvelebila v novej postieľke... Láska moja....❤ Tak sa teší, že ešte stále nespinká. Pekný večer všetkým a ďakujeme @livinkal

    (2 fotky)
    barbora1992
    Správa bola zmenená    16. júl 2017    

    Vždy som sa obávala kúpiť niečo cez bazárik na koníku pretože veľakrát ste mnohé písali svoje negatívne skúsenosti. Dnes som sa odhodlala kúpiť dcérke detskú posteľ a som neskutočne spokojná. Dcérka sa zo svojej velkáčskej postele teší tak, že nechcela ísť dokonca k babke a dedkovi, pričom tam chodí rada.😀 Tá detská radosť a hrdosť na to, že má svoju velkáčsku posteľ je neskutočná a my všetci sa tešíme spolu s Diankou. Chcem sa ešte raz srdečne poďakovať maminke @livinkal a posielam foto, ako postieľka vyzerá keď 3 ročné dievčatko zbožňuje Minnie. Večer sa s vami podelím o prvú foto Dianky v novej postieľke.

    Ach baby, som nešťastná z Diankiných vlasov. Odkedy som vedela, že budem mať dievčatko, tešila som sa, aké účesy jej budem robiť a viete ako to dopadlo? Dianka má hrozne jemnučké vlásky, ako páperie, rozlietané, nedržia jej ani v gumičiek, sponky jej nedržia ani náhodou. Od bábätka sme ju ešte vôbec nestrihali, iba ofinku. Je mi ľúto jej ich ostrihať a ani to nechcem urobiť. Prosím poraďte mi nejaký prípravok, ktorý by pomohol spevniť jej vlásky lebo ja naozaj neviem, čo by pomohlo. Dokonca jej zopár vlasov občas vypadne. Má ich slabučké a neviem, ako jej ich spevniť. Poraďte prosím! Ďakujem!

    Maminky, o tri týždne sa sťahujeme a tak robím poriadok v skriniach. Chcela som sa spýtať, čo robíte s vecičkami po deťoch, ktoré už nevyužijete? Nedávno som niečo ponukla v darovacej skupinke ale zatiaľ maminky nemajú záujem. Sú to síce nosené veci, niektoré majú žmolky či malý fliačik ale je mi to ľúto vyhodiť a tak som dúfala, že by mohli ešte niekomu pomôcť. Ako to riešite s vecami, ktoré už nevyužijete, vy? Ďakujem za tipy!

    Kočky, prosím vás ako na tablete vypnem aplikáciu slúchadlá, ak som ich vôbec nemala pripojené? Vôbec mi nejde zvuk a potrebujem to dať do poriadku. Veľká vďaka za rady!

    Maminky, prosím vás, je teraz niekde v akcií granulovaný čaj Sunarek???? Ďakujem za všetky odpovede!

    Trocha mimo koníka baby, ale neviete mi poradiť, kde môže byť problém, keď nemôžem na Facebooku písať status ani správy? Napíšem niečo, trebárs začnem písať status a hneď to zmizne.. Neviete kde môže byť problém? Ďakujem za odpoveď!

    Prvýkrát riešim posielanie balíka tak sa chcem spýtať, či a ako sa dá podľa váhy balíka vypočítať poštovné? Ide o balík plienok. Vďaka za rady!

    Nikde v obchodoch neviem nájsť nepremokavú plachtu na posteľ. Poraďte mi kde ju zoženiem? Tie, čo ju máte, ako ste spokojné?

    barbora1992
    Správa bola zmenená    1. apr 2017    

    Kočky musím sa vám pochváliť! Moja 2,8 ročná dcérka sa dnes sama rozhodla, že nepotrebuje plienku a tak je od rána bez plienky. Zatiaľ bola jedna nehoda a dvakrát si cvrkla, lebo nestihla dobehnúť na nočník, ale zatiaľ 7 krát úspešne do nočníka bez toho, aby som ju upozorňovala. Pekne sa sama vyzlečie, vycikä, utrie, oblečie a mne iba povie, aby som vyliala cikanicu. A to ešte včera pýtala plienku a na nočníku nechcela sedieť. Kočky, ja som na ňu taká hrdá, už som sa normálne bála, že nebude môcť ísť do škôlky lebo sa neodplienkuje a dnes mi pripravila takéto krásne prekvapko. Velmi pomohlo, že jej kamarát Samko už nemá plienky, takže aj ráno povedala, že nepotrebuje plienku lebo ani Samko nemá. Som nadšená, len neviem ako cikanie budeme riešiť vonku lebo plienku síce nechce, ale do trávy sa nevyciká. Takisto neviem čo v noci, lebo nemám nepremokavú plachtu a plienku jej nechcem dávať keď ju ona odmieta, to by bol zrejme krok späť. Poradíte, ako ste to riešili vy? Ďakujem!

    Kočky, pred dvoma týždňami som začala používať pre synčeka plienky Toujours z Lidla. Spočiatku bolo všetko v poriadku, synček mal zadok krásny, ale pred pár dňami sa mu doslova z hodiny na hodinu spravila strašná zaparenina. Idú mu horné zúbky a má hnačky zo zúbkov, tak teraz neviem, či môže tá zaparenina súvisieť so zúbkami alebo s plienkami. Nikdy predtým zapareniny nemal, používala som Sudocrem a prebalujem cca každé dve hodinky. Teraz keď má tú zapareninu používam pastu s rybim olejom, ale nelepší sa to skoro vôbec a ja neviem, čo mám robiť aby ho to prešlo. Poraďte prosím!!!! Ďakujem za všetky vaše rady!

    barbora1992
    15. mar 2015    Čítané 0x

    Rande naslepo - rande, na ktorom som sa zamilovala na celý život....

    Niekto mi raz povedal, že pôrod je jediné rande naslepo, na ktorom sa určite zamilujem a hoci už neviem, kto to bol, musím uznať, že mal naozaj pravdu.

    Môj veľký deň nastal 7.7.2014 a hoci som prakticky počas celého tehotenstva vedela, že budem musieť rodiť cisárskym rezom, bola som zrejme v rovnakom strese ako ženy, ktoré rodia prirodzene. Keď totiž nastal deň plánovanej sekcie, zrazu ma pochytila nepochopiteľná panika a nevedela som si predstaviť, ako to zvládnem, ako to celé bude prebiehať, no najmä som mala neopísateľný strach z toho, aby sme obe boli v poriadku. Keď sme odchádzali do pôrodnice, narýchlo sme urobili poslednú fotku s bruškom a vtedy som si uvedomila, že tých dlhých deväť mesiacov je zrazu za mnou a ani poriadne neviem, ako ubehli. Pred odchodom som sa poslednýkrát pozrela do zrkadla a zrazu som zatúžila byť tehotná ešte veľmi dlho. Nevedela som si predstaviť, že už nebudem cítiť pohyby bábätka a rozdýchavať každý kopanec akoby mi niekto chcel zlomiť rebrá, no zároveň som sa nevedela dočkať momentu, kedy svoju malú - veľkú lásku konečne uvidím naživo a budem sa jej môcť dotknúť...

    Keď sme dorazili do pôrodnice mala som zmiešané pocity. Podstúpila som všetky nutné vyšetrenia a keďže som šla na rad ako prvá, nestihla som sa poriadne ani spamätať. Pamätám si, ako som s obviazanými nohami a infúziou v ruke prosila lekára, aby ma pustil domov, že ja si počkám do 15.7., kedy som mala termín spontánneho pôrodu. Lekár sa iba zasmial a povedal mi: "Dobre, veď ja Ťa tu nedržím, som iba zvedavý ako ďaleko sa s tou infúziou a zaviazanými nohami dostaneš."

    Potom ku mne prišla jedna veľmi milá sestrička, ktorá ma poznala už predtým, keďže som sa v 35. týždni tehotenstva začala otvárať a takmer som porodila. Práve táto sestrička mi bola aj vtedy aj teraz veľkou oporou a vravela mi, že sa mám tešiť z toho, že som sa dostala až sem a navyše bez komplikácii a mala pravdu. Bola som neskutočne rada a hrdá jednak na seba, ale hlavne na dcérku, že to vydržala až do konca a tak sme sa vyhli predčasnému pôrodu. 

    Zrazu tej sestričke začali všetci blahoželať k 25-tim narodeninám a vtedy mi došlo, prečo ma pred pár týždňami prosila, nech ešte nerodím, že ma chce vidieť siedmeho. Ako som tam tak ležala a usmievala sa nad vzniknutou situáciou, zrazu prišla anesteziologička a začala mi vysvetľovať, aké mám možnosti. Pôvodne som chcela spinálnu anestézu, pretože som veľmi túžila vidieť svoju dcérku ešte mokrú, špinavú, počuť jej prvý plač a ešte na sále si ju vziať do náručia a vybozkávať, no keď mi anesteziologička povedala, že budem vnímať absolútne všetko okrem bolesti, zrazu som dostala strach. Spomenula som si na predošlých trinásť operácii a rozhodla som sa pre celkovú anestézu, čo dodnes veľmi ľutujem, ale čas už nevrátim a tak som sa musela vyrovnať s tým, že ma opäť premohol vlastný strach.

    Spolu s anesteziologičkou a sestričkou som pomaly kráčala k pôrodnej sále a bola som neskutočne rada, že som už tak blízko momentu, kedy uvidím svoju milovanú princezničku. Po príchode na sálu som sa s trasúcim telom obliekala do zeleného habitu a sestrička mi nasadila sterilnú čiapku. Musela som vyzerať ako E.T mimozemšťan... Nebolo to prvýkrát, čo som takto oblečená stála pred operačnou sálou, no na túto operáciu som sa na rozdiel od predošlých operácii, ktoré som absolvovala, naozaj tešila. 

    Sestrička ma chvíľu nechala samu a tak som si poslednýkrát pohladila bruško a myslela som na to, ako neskutočne rýchlo to prekrásne obdobie ubehlo.Z mojich úvah ma vytrhla sestrička a ani neviem ako, už som stála pred operačným stolom a trasúcimi nohami som sa naň snažila vyšplhať. Keď som tam už konečne ležala, pamätám si, ako sa ma lekár pýtal, ako sa bude maličká volať a po tom, čo som mu odpovedala som "vyfasovala" na tvár kyslíkovú masku s pokynom, že mám zhlboka dýchať, aby malo bábätko dostatok kyslíka. Zrazu mi anesteziologička v sekunde vymenila kyslíkovú masku za narkózu a prikázala mi nadýchnuť sa. Posledné čo si pamätám boli jej slová: "A teraz budete spať."

    Keď som sa prebrala ležala som na izbe. Prvá moja myšlienka bola, že už som mama a zrazu som dostala strašný strach, či je Dianka v poriadku.. Hľadala som na ruke štítok s číslom, aké sa vraj dávajú mamičkám aj novorodencom a keď som ho nenašla, premkol sa ma strašný pocit strachu a bezmocnosti z toho, že neviem, čo je z mojou dcérkou. Zrazu do izby vstúpila sestrička a dávala mi nejakú infúziu. Keď zbadala, že som už hore, povedala mi: ,, Dobré ránko, mamička!" To mi vlialo nádej, že je možno všetko v poriadku, no i tak som sa jej namiesto pozdravu okamžite spýtala, či dcérka žije a či je v poriadku.

    Sestrička sa na mňa prekvapene pozrela a vraví: "Samozrejme, že žije a je v poriadku, je zdravá a krásna, nebojte sa!"

    Po jej slovách mi spadol obrovský balvan zo srdca a myslela som na to, čo moja princeznička asi robí, či spí alebo plače... Sestrička bez ďalších slov odišla a ja som si až vtedy uvedomila, že ma síce akosi zvláštne ťahá brucho, ale dalo sa to vydržať a práve som si v duchu myslela, že ak sú toto tie popisované bolesti po cisárskom, tak to je potom cisarák oproti iným operáciám, ktoré som už prežila, úplná pohoda.

    V tom som vo dverách izby uvidela môjho manžela v modrom plášti, ako sa usmieva od ucha k uchu a v rukách drží malú, bielu perinku. Celý čas sa díval do perinky a ja som mala pocit, akoby ku mne kráčal hodinu. Keď konečne prišiel k mojej posteli, v momente som sa obrátila na bok, aby som lepšie videla. Opatrne som nazrela do perinky, pretože mi bolo čudné, že sa nehýbe a neplače a vtedy som JU zbadala, ako sladko spinká s otvorenou pusinkou a v tvári má anjelsky výraz. Keď som ju uvidela, nahrnuli sa mi do očí slzy a v tej chvíli som pocítila neskutočnú radosť z toho, že je tu, ale aj strach z toho, aby som bola dobrou matkou. Mala som pocit, že neexistuje krajšie stvorenie ako je moja dcéra a zalial ma neskutočne nádherný pocit. Pocit lásky a zodpovednosti k tomu malému nevinnému, bezbrannému stvoreniu a dnes viem, že ten blažený pocit je materinská láska, ktorú cítim dodnes pri každom pohľade na svoj poklad... Na ten malý zázrak, malého anjelika s modrými očkami...

    Ani neviem ako a zaspala som s Diankou v objatí a nesmiernym pocitom vďaky voči Bohu a osudu, že mi bolo dopriate stať sa matkou.

    Som a budem za svoju dcéru vďačná celý život. Každý deň sa modlím za jej zdravie a som presvedčená, že mi ju Boh dal ako dar za všetko zlé, čím som si v živote prešla. Dar, ktorý treba chrániť a za ktorý by som dala aj vlastný život, len aby ona bola v poriadku a šťastná.

    Dnes má môj najväčší poklad na svete už osem mesiacov, jeden týždeň a jeden deň a touto cestou by som sa chcela poďakovať všetkým lekárom a sestričkám Galantskej nemocnice za starostlivosť o nás a najmä za to, že i napriek môjmu postihnutiu ma všetci brali ako zdravú matku a povzbudzovali ma v to, že to zvládnem a mali pravdu.

    Osobitné ďakujem však patrí aj všetkým vám maminky a budúce maminky, ktoré ste ma tu na Modrom koníku počas celého tehotenstva a aj po pôrode podržali, povzbudili a poradili mi.

    Ďakujem vám všetkým.

    • Barbora s dcérkou Diankou 
    barbora1992
    15. apr 2014    Čítané 0x

    Moje najkrajšie obdobie v živote – moje „dva v jednom.“

    „Do tretice všetko dobré,“ vravím si hľadiac na kalendár a uvedomujúc si, že po dvoch nešťastných potratoch a období plnom sĺz a trápenia, mi bolo dopriate dostať sa dnes už do dvadsiateho ôsmeho týždňa tehotenstva. Je až neuveriteľné, ako ten čas neskutočne rýchlo letí. Ešte dnes si presne pamätám prvý ultrazvuk v ôsmom týždni. Na moje pocity strachu, radosti, napätia a na manželov výraz tváre keď lekár povedal osudnú vetu, ktorá nás zmenila na lepších ľudí. „ Bábätko je tam a zatiaľ vyzerá byť všetko v poriadku.“

    To, akí sme boli šťastní, si dokáže predstaviť iba ten, kto to zažil. Od tej chvíle sme obaja akosi začali pozerať na svet z iného uhla. Už sme neboli ani tak dôležitý my dvaja, ale ten drobec v mojom brušku. Snažili sme sa mu podriaďovať všetko, len aby bol v poriadku a aby sme to dotiahli do šťastného konca. Až na bežné tehotenské trápenia ako nevoľnosť, zvláštne pocity v podbrušku a stres, či je všetko v poriadku, som zatiaľ nemala a nemám žiadne problémy. Neskutočne sa tešíme z každého ultrazvuku, každého pohybu drobčeka, z každého dňa kedy sme zas o kúsok ďalej....

    V dvadsiatom týždni nám pán doktor  povedal, že čakáme chlapčeka. Potešila som sa aj za manžela, veď bude mať pokračovateľa rodu, ako fajn a začala som si pomaličky chystať výbavičku. Mám päťročného bračeka, takže som bola rada, že máme chlapčeka a Jožkova výbavička sa využije ďalej. Presne o mesiac, 26.3.nás však čakal menší šok. Absolvovala som test na tehotenskú cukrovku a medzitým som absolvovala ultrazvuk. Bolo mi síce zvláštne, že pán doktor nezavolal aj manžela, ale po chvíli som to pochopila. Keď mi išiel robiť ultrazvuk vraví: „ No, pozrieme malého...“ pozerá, pozerá, vysvetľuje a zrazu sestrička: Pán primár, ja tam malého nevidím, ja tam vidím malú.“ A doktor: „ Kurník ozaj, baba! Tu má šušku, predtým to teda musela byť pupočná šnúra a nie pipík!“ Najprv sa mi nechcelo veriť a potom sa maličká tak krásne otočila, že už aj ja, laik, som videla, že je to malá princeznička a nie chlapček. V tej chvíli mi bolo veľmi ľúto manžela, ktorý sa asi ako každý chlap tešil na chlapčeka a dodnes nechápem prečo, ale keď som odtiaľ odchádzala, ešte raz som sa doktora spýtala, čo to teda je a keď mi povedal: Však baba a máte „to“ aj odfotené, normálne mi vyhŕkli slzy. Keď som zbadala na chodbe manžela, ako nervózne čaká, či sme v poriadku, rozplakala som sa. Po chvíli sa ma manžel pýta ako keby to tušil: „ Zlatko, ste v poriadku? Prečo plačeš? Je to dievčatko?“ Ja som sa na neho šokovaná pozrela ako to mohol vedieť a vravím mu: „Si sklamaný však?“ A on: „Prečo by som mal? Myslel som síce, že to bude chlapec keď to už raz povedal, ale som šťastný, že ste v poriadku a malinké milujem bez ohľadu na to, či je to chlapec alebo dievča, tak neplač, aby si jej neublížila.“ Dotkol sa mi bruška, pobozkal ma a v tej chvíli som sa rozplakala ešte viac, lebo som si uvedomila, že mám naozaj skvelého manžela a určite z neho bude fantastický otec. Celé tehotenstvo sa maličkej v brušku prihovára, hladká ju, bozkáva mi bruško, všetko prežíva so mnou a ja vidím, že naozaj sa nič nezmenilo ani po tom, čo sme sa dozvedeli, že čakáme dievčatko. Vlastne áno... Manžel sa teší, že mi splnil taký môj tajný sen mať dcérku – mimochodom, priznal sa mi, že prvé aj tak túžil mať dievčatko, aby mal motiváciu na druhý pokus. No a naše babičky sa zmenili neskutočne... Akosi viac sa tešia, pretože moja mama má okrem mňa tiež už  iba chlapčeka a svokra, tá mala vrátane môjho manžela troch chlapcov, takže obe sa veľmi potešili, hoci mali veľkú radosť aj vtedy, keď sme si mysleli, že čakáme chlapčeka.

    Teraz sa mi ale zdá, že ma všetci akosi viac rozmaznávajú. Teda nás dve... Ale naša malá, krásna princeznička si to zaslúži a sme šťastní, že sme už tak ďaleko a veríme, že to dotiahneme až do termínu... Držte nám palce!

    Barbora a malé prekvapenie Dianka