Naše rána bývajú celkom uponáhľané a deti musím často podnecovať, aby sme sa vymotali von. Asi to každý rodič pozná. 🙂 Ranné stresové situácie - máte kooperovať s inými nespolupracujúcimi ľuďmi v časovej tiesni. :D Super príležitosť na pozorovanie svojho podvedomého správania.
Tento týždeň som odvádzala syna do škôlky opäť zasa na poslednú chvíľu, bolo 7:59, keď sme vstupovali do budovy 🙂 Keď sa v šatni prezliekol, ešte sa chcel vysmrkať a v tom mu začala tiecť krv a to celkom silno. No zbohom, pomyslela som si. Prešla mnou zlosť na neho, lebo keď sa vŕta v nose, tak sa toto deje. Zachytila som túžbu ho obviniť, uľaviť si. Hnev tu ale nebol sám, pod ním bolo niečo oveľa väčšie, a to strach. A aj vina. Nachádzala som sa v inštitúcii, kde sú jasné pravidlá. Má tu byť poriadok, má sa tu nejako správať a má sa prichádzať v časovom predstihu. A učiteľka je autorita. Dokonca aj upratovačka. (Naša pani upratovačka určite áno, ona vám to aj rada predvedie 🙂 A k tomu si pridajte ten ranný stres, to bol hlavný faktor, lebo keď je pohoda, reagujeme vedomejšie..
Či som chcela, alebo nie, napojila som sa na trauma vír z detstva, pár sekúnd som prežívala situáciu z pozície malého dievčatka, ktoré zasa niečo neurobilo tak, ako malo. A ono to dobre vie, cíti vinu. Učiteľka o chvíľu otvorí dvere a zistí, kto je ešte v šatni a už 10 minút mal byť v triede. Upratovačka zachvíľu vojde do šatne... dievčatko sa bojí, čo bude. Kto mu bude zasa dávať najavo, že nie je dostatočne dobré, šikovné, výkonné. Stačí aj neverbálne, ono presne vie, aká správa pre ňu je za tým.
Našťastie som si toto za pár sekúnd uvedomila a stopla to. Sadla som si k synovi, pokojne mu držala nos a vravela, že je to v poriadku, nič sa nedeje, zastavíme to, oni počkajú. A čakali do 8:15. A on si to užíval. Môj pokoj, že tam pri ňom sedím, podporujem ho a nemusí sa cítiť zle, previnilo a sám. Tak, ako som sa kedysi cítila ja.
stres si mu vyrobila ty, tým, že idete neskoro. Hnevať, ak si sa chcela, tak jedine na seba. U nás deti v mš sú na prvom mieste, ak dieťa ide neskoro, "nadávame" na rodiča, kedže dieťa je v tom chúĎa - nevinne. 😉❤
krásne napísané, z učiteľky by som si stres nerobila, určite túto situáciu zažila sto krát, aj v najnevhodnejšej chvíli a upratovačku by som veľmi rýchlo upratala ja
Ja asi trošku dosť mimo témy, ktorú si nastolila, ale, ak sa mu to stáva často, a ešte ste neboli, choďte na ORL, "vyletujú" mu cievky v nose, dajú ascorutin, a to by mohlo veľmi pomôcť, mám skúsenosť v rodine. 🙂
@elizabet173 ale nepovedz, upratovačku by si upratala ? To z pozicie sily ? Alebo nadradenosti nad jej profesiu ? Alebo prečo ? Veď ona ma svoje pokyny, uzavrieť škôlku, pobehať mopom, vydenzifikovať všetky kľučky , zábradlia, a potom sa ponáhľať pomáhať pri papani. Jasné, ty ju upraceš. KKS . Ja som jeden rok prestala s deťmi cvičiť ráno, už ma nebavilo odbiehať k matke, ktorá prišla neskoro a mala ešte požiadavky ... Mala som toho dosť
@mooonika1975 čítala si celý príspevok? Či ani nie? Citujem z neho - naša pani upratovačka vám to rada predvedie. Tebe príde ok, že mama má stres, z toho, ako zareaguje upratovačka, keď jej dieťaťu po príchode do škôlky začne tiecť krv z nosa? Áno, prišla na poslednú chvíľu, ale s dieťaťom je to niekedy ráno tak, že sa obleje pri raňajkách, nejde mu vyprázdniť sa....Ja neznevažujem žiadnu prácu, na to si ako prišla? V žiadnom mojom príspevku na MK to nenájdeš. O práci v škôlke, aj o práci upratovačiek mám oveľa lepší prehľad, ako si myslíš. Sú aj upratovačky, ktoré deti milujú, sú ako ich druhé maminy, alebo staré maminy, ale sú aj upratovačky, ktoré po nich zvresknú, že už majú umyté, nech sa neopovážia ísť na WC pred záverečnou, lebo im to pošlapú, upratovačky, ktoré sa správajú ako riaditeľky škôlky, áno, zažila som aj také, ktoré musela učiteľka usmerniť, aby sa ich deti nebáli.
@elizabet173 zase čitam len prve vety, zrejme to robi opakovane, takže je to už otravné. idem dočitať
@elizabet173 och áno, ja tiež poznám také aj také , ale to je povahová črta, dôležité je, že ona si nemôže robiť svoju robotu, lebo tam niekto je, musi si ju odložiť na inokedy , počkať, pritom ju čakajú deti a tie sú 100krát dôležitejšie. Tvoje, upratala by som ju, sa mi naozaj nepači
@mooonika1975 prečo by upratovačku čakali deti? Tie majú predsa učiteľku a nečakala hodinu, ale 15 minút, to ju hádam nezabilo. Ja sa im síce čudujem, že za tie platy, ktoré majú, vôbec prídu do práce, ale zase sa netvárme, že sa za celý deň nezastavia. Keby som prišla neskoro a ona by musela čakať, tak by som sa jej ospravedlnila. Keby sa oborila na mňa preto, lebo môjmu dieťaťu tečie krv z nosa a ešte sme nevypadli zo šatne, tak by som ju upratala.
@mooonika1975 a treba čítať celé, až potom reagovať
@elizabet173
tvoj pripevok som čitala celý, aj reakcia bola naň - nejdem ho kopirovať, vieš čo , si pisala
@mooonika1975 nie môj, ten pôvodný, na ktorý som reagovala.
@elizabet173 trochu to preháňaš, ona piše, že mešká opäť, takže keď sa mi niečo stane raz , dvakrát, je iné ako často . Aj my sme vtedy ohľaduplné, ale ak matka nestiha, lebo si to zle rozvrhne a opätovne, a potom je tu matka s troma deťmi, ktorá krásne v predstihu stiha všetko, tak neviem, o čom to je . Ok , robim v mš, viem všetko, do čoho ty nevidiš. Len ako externý. Ver mi, viem o čom pišem.
Inak ja pravidelne všade meškám, ale teda ak niekto zúri, len sa stiahnem, lebo viem, že som chybila ja
@mooonika1975 ako vieš, že som nikdy v škôlke nerobila? 😉
