Na lúke pri dome nám rastie skorocel kopijovitý. Rastie ho tam naozaj veľa a je nám ľúto ho nechať len tak zhniť, keď má také úžasné liečivé účinky. Tak som sa minulý rok rozhodla, že z neho urobím skorocelový sirup na kašeľ a tento rok ho urobím znova! 🙂

Skorocel kvitne od apríla do konca septembra. Má silné protizápalové účinky. Môže sa použiť na liečbu žalúdočných vredov, modrín, vyrážok, na kožné zápaly a popáleniny. Je dobrý na liečenie zapálených očí a štípancov od hmyzu.Pomáha pri zápaloch močových ciest, pri poruchách trávenia, ale i pri kašli a zahlienených prieduškách. 

Skorocel som nazbierala do košíka za slnečného dňa, nech nie je mokrý. Nazbierala som si asi 100 kúskov.

Na prípravu sirupu potrebujeme:

• skorocel
• trstinový cukor
• sklenený pohár s uzáverom
• gázu 

Postup sirupu je veľmi jednoduchý:

Ahojte milé maminky a budúce maminky.
Určite mi dáte za pravdu, že výber pôrodnice vie byť celkom veda. Pri rozhodovaní sa nám môžu pomôcť najmä reálne skúsenosti od žien, ktoré už v danej nemocnici rodili. A tak Vám chcem priblížiť moju skúsenosť s pôrodnicou v Dolnom Kubíne, kde som takmer pred dvomi rokmi priviedla na svet svojho syna.
Počas tehotenstva som mala možnosť byť hospitalizovaná na gynekologickom oddelení hneď 3 krát. Prvý dôvod bol ten, že sa mojej gynekologičke zdala hmotnosť bábätka vzhľadom na TT nízka. Na oddelenie ma prijal pán primár spolu s jeho sestričkou, ktorí boli veľmi milí a príjemne ma prekvapili. Všetky sestričky a lekári, ktorých som za tie 4 dni stretla boli ústretoví a pozitívne naladení. Izby boli čisté, priestranné a slnečné. Dokonca som v nemocnici pozerala Majstrovstvá sveta v hokeji. 🙂

Dôvodom môjho druhého pobytu bolo podozrenie na unikanie plodovej vody. V nemocnici som strávila 5 dní, počas ktorých sme boli ja i bábätko dôkladne vyšetrovaní s pozorovaní. Opäť boli všetci milí a ja som s úžasom sledovala vysmiate tváre zdravotných sestier i napriek vyčerpaniu a nie vždy prívetivým pacientkam. Jedlo bolo dobré. Typické nemocničné, ale nič, čo by sa nedalo zjesť. Dokonca sme raz mali na večeru moje obľúbené "čivapčiči".🙂 Bolo také výborné, že som si ho ani nestihla odfotiť. Tak prikladám foto inej večere. 🙂

No a tretí krát ma na oddelenie prijali už v 42. TT. Počas prvých dní som bola dôsledne pozorovaná. Pán primár ma spolu s ostatnými lekármi o všetkom informoval. Bez problémov odpovedali na otázky, ktoré som sa ich pýtala. A vysvetlili mi všetko, čomu som nerozumela.

Na tretí deň po hospitalizácií sa rozhodli, že mi začnú pôrod pomaličky vyvolávať. Bola to streda ráno, keď mi na pôrodnej sále tiekol do žily oxytocín, ktorý mal vyvolať pôrod. Nič sa však neudialo a ja som sa opäť vrátila na gyn. oddelenie.

Večer v ten istý deň mi začali pôrodné bolesti. Sestra ihneď volala lekára, po kontrole mi pomohla zbaliť veci a výťahom sa so mnou odviezla na pôrodné sály. Tam ma čakali dve úžasné, vysmiate sestričky, ktoré ma nabili pozitívnou energiou. Odporúčili mi horúcu sprchu, ktorú som s radosťou prijala.
Počas toho, ako som si miernila pôrodné bolesti v sprche. sa mi podarilo vytopiť celú kúpeľňu a chodbu pôrodných sál.  I napriek tomu boli sestričky veselé, dokonca sa nahlas smiali a hovorili, že toto sa im ešte nestalo. Zatiaľ, čo ony dávali do poriadku chodbu a kúpeľňu, ja som už ležala na pôrodnom boxe. Môj pôrod bol dlhý , trval 12 hodín. Vôbec však nebol tak strašne bolestivý ako mi všetci hovorili. A to som rodila bez epidurálky. I napriek únave, ktorá ma zmáhala to bol jednoznačne najkrajší zážitok môjho života. Som si istá, že tento zážitok upevnil i celý personál Dolnooravskej nemocnice v Dolnom Kubíne.

Pobyt na šestonedelí bol veľmi príjemný. Jedlo pre novopečené maminky bolo podľa mňa výborné. Na oddelení boli milé sestry, ktoré nám so všetkým pomohli. Ukázali nám ako máme bábätká kúpať, prebaľovať, prezliekať. Taktiež tu bolo sestričky, ktoré nám pomáhali s dojčením. Denne prišli aj 100 krát, ak sme to potrebovali.Prikladali nám bábätko, ak to bolo potrebné, zapožičali nám klobúčiky na bradavky.