Poznáme to mnohé, skončí nám materská (presnejšie povedané rodičovská) dovolenka, niekedy aj reťazená na 5-6 rokov a často sa už do predchádzajúceho zamestnania vrátiť nedá - z rôznych dôvodov. Nadbytočnosť, vypršanie zmluvy, krach firmy, ďaleké dochádzanie, prípadne je práca z časového hľadiska nevhodná pre matku s malými deťmi. Pokiaľ nás na materskej neosvietilo a nedostali sme nejaký super podnikateľský nápad, treba sa poobzerať po novej práci.
V životopise však vzniká určitá medzera. Niektoré mamičky si uvedú do životopisu presne: od toho do toho roku materská dovolenka. A personalista často zdvihne obočie. Do dnešnej doby mladých, dravých a perspektívnych zamestnancov bez záväzkov to akosi nezapadá. Ale aj ženy-matky našťastie nakoniec dostávajú svoju šancu. Čím môžu firmu obohatiť?
Nechcem teraz riešiť všetky aspekty a kritériá prijímania zamestnancov po materskej, len mi napadlo niekoľko zaujímavých vecí, s ktorými sa žena po materskej môže na pohovore pochváliť. A tí, čo sedia na druhej strane stola a sami mali malé deti, jej isto dajú za pravdu. Nemôže sa síce pochváliť závratným stúpaním po kariérnom rebríčku, množstvom pracovných skúseností či ukončených projektov a početnými odbornými školeniami, na materskej však získala mnoho zaujímavých zručností, ktoré budú v jej ďalšom pracovnom živote veľkou výhodou... Ako je to možné? Ktoré z nich mám na mysli?
Trpezlivosť
Deti nás naučili (aspoň niekedy) zachovať pokoj, aj keď sa nám chce kričať. Nevypustiť z úst tú najhoršiu nadávku, keď vidíme tú spúšť v kuchyni alebo najnovší umelecký výtvor na stene. Trpezlivo aj stokrát vysvetliť, že uterák naozaj nie je na umývanie zeme, že si nemôžeme kúpiť stého plyšáka v ZOO shope a Lego Duplo autíčko nevie plávať v záchode...
Pedagogický duch
Vďaka vysvetľovaniu banálnych tém a záležitostí vlastným deťom sa vieme vcítiť do kože kolegu, ktorý o novej pracovnej úlohe alebo odbornej téme nevie zhola nič. A väčšinou sme schopné mu to trpezlivo, jednoducho vysvetliť, zaškoliť, ukázať všetko potrebné.
Empatia
Ženy ako také sú naprogramované prírodou na robenie kompromisov a zachovávanie dobrých vzťahov. Matky, ktoré boli na materskej, získali niekoľkoročný tréning "on the job" - a to 24/7. Vďaka malým deťom vedia pracovať s hlasom a vcítiť sa do situácie, aj bez slov pochopiť, čo sa zomlelo. Pri cudzích ľuďoch je to ťažšie, ako pri malých deťoch, ale ženy-matky sú aj štatisticky chápavejšie a láskavejšie, ak ich kolega / kolegyňa práve nemá svoj deň.
Obetavosť
Dobre vieme: žena - matka musela nespočetne veľakrát zaprieť samu seba. Napríklad keď sa jej chcelo na WC alebo bola hladná, no dieťa malo strašne dôležitú potrebu jej niečo ukázať alebo práve spadlo z gauča. Je to skôr pasca prvorodičky, kedy má pocit, že nestíha nič "svoje" a musí byť stále pri dieťati - no postupne ako deti odrastajú, sa naučia naplniť si v rýchlosti a tichosti svoje potreby a pritom stále veľkú časť svojho času a energie venovať deťom. Aj po nástupe do práce zostávajú - priznajme si - naše deti na prvom mieste, no keď sa bude hľadať niekto, kto na teambuilding napečie koláč alebo niekto slabšej povahy, kto konečne uprace riad v kuchynke, s vyššou pravdepodobnosťou to budú mamičky, veď to už robili toľkokrát, že to nepovažujú za nič mimoriadne...
Odklon od perfekcionizmu
Niekedy som sa musela pousmiať, keď na výzvu, aby uchádzač uviedol nejakú svoju negatívnu vlastnosť, často uviedol práve perfekcionizmus. To predsa neznie tak negatívne a zamestnávateľ si pomyslí, že ma pred sebou poctivého pedanta, no nie? Sú profesie, kde je táto vlastnosť dokonca priam žiadaná. Účtovník či zubný lekár... avšak my mamy vieme - lepšie urobiť niečo na 50%, napríklad narýchlo umyť zem mopom alebo na obed navariť cestoviny, ako to neurobiť vôbec. Pre mnohé pracovné úlohy predsa stačí, keď je hotová na tých 90%, hlavne že je to rýchlo a vyzerá to, no nie? A pritom my mamy robíme rutinné činnosti...
...rýchlo, efektívne a poriadne
Veď stále bojujeme s nedostatkom času. Ak si chceme aspoň na 15 minút sadnúť a vypiť chladnúcu kávu, musíme rutinné činnosti vedieť robiť rýchlo a efektívne. A časom sa vypracujeme k ich profesionálnemu zvládnutiu aj so zavretými očami. A určite to zvládneme aj v novej práci 🙂
Týmto článkom nechcem povedať, že ženy, ktoré neboli na materskej, nemajú vyššie uvedené návyky a zručnosti. To určite nie. S deťmi sa však aj človek, ktorý bol predtým iný, mení, rastie a vyvíja určitým smerom. Hoci ani niekoľkoročný pobyt na materskej niektoré "rezistentné" ženy nevychová k vyššie uvedeným vlastnostiam. Samozrejme, že dlhší pobyt doma s deťmi vedie k oslabeniu kvalifikácie v odbore i k zníženiu iných pracovných návykov, ktoré sme predtým mali zautomatizované. Ale má aj množstvo pozitív, ktoré možno nie sú na prvý pohľad viditeľné... O tom bol môj článok.
- A aké bolo vaše hľadanie novej práce po materskej? 🙂




Ja som na opačnej strane - robim pohovory a nemám problém prijat ani mamičku po materskej (ved aj ja sama pracujem popri materskej. Ale niekedy po niektorom pohovore zhodnotím nasledovné:
- preco sa na výchove dietata nepodielaju obaja rodicia (kedze kandidátka chce prichádzat do práce, ked dá dieta do skolky a odchádzat tak, aby este stihla vybrat dieta v skolke (neboli samozivitelky a manzelia nepracovali v zahranici). u nas doma sa striedame - tym padom moze jeden prist skor do prace a jeden odist skor.
- vsetky OCR riesi matka (u nas aj otec, aj babka prisla 450 km, aj niekedy som zaplatila opatrovatelku
Narodenie dietata neznamená, že ostatní v práci budu tahat nadcasy (otvarat aj zatvarat prevádzku...), robit prácu naviac - ked maju odrastené deti alebo este deti nemaju.
to bolo iba take na zamyslenie. a teda platovo si nepytaju menej aj ked chcu robit na cca 7 hodin (nie je to jedna skusenost, ale dost skusenosti)