neboj to zvládneš,aj ja som sa strašne bála a ani som sa nenazdala a mala som to za sebou...ale aj napriek tej bolesti by som si to zopakovala 🙂

Tak to sme dve, ale ja som chora, tak ho hypnotizujem, nech tam este chvilu vydrzi🙂 drzim palce!

@marcela1992 No len keby ten strach ma tak nedesil ja som strašné bojazliva ako hrom 🙂)

@nastasyk no tak to potom držím palce aby si sa rýchlo vyliečila a možno do konca týždňa to z nás vylezie dúfam 🙂))

@bea777 jja tiez dufam🙂

@nastasyk no potom daj vedieť či si to stihla 🙂)) prežiť výkend a bude dobre 🙂) to bude asi najdlhši výkend v mojom živote 🙂)

viem ake to je lebo som rodila 42 tt...ja som sa na moje prekvapenie vobec nebala porodu kedze som nevedela ake to bude..a je to asi lepsie...netreba sa stresovat...pekne este odychuj...potom uz nebude cas....zelam nech to uz mas coskoro za sebou...

@nika2646 joj ďakujem ti za povzbudenie viem že každá si to musíme prejsť ale niekedy mam taký pocit, že to nebude až také zle taká som kľudná... a niekedy zase také brutálne sny, že celý den som vystresovaná ako keby som išla umreť 🙂))

Asi každá prvorodička má strach, ja som sa hrozne bála a nakoniec sa malý vypýtal na svet skôr a s toho šoku, že už je to tu som sa zabudla aj báť 😀

@lenka112 hmm tak to by som chcela aj ja zažit taký šok 🙂)))))

@bea777 Ja som sa smiala, že jediná dobrá vec natom šoku bola, že som nezačala rodiť v škôlke medzi deťmi 🙂 Termín som mala na prvé januárové dni a narodil sa 1.12. A to som deň predtým ešte pekne krásne v práci bola 🙂 😀 😀 😀

@lenka112 No to by tie deturence mali poriadny zážitok 🙂))) ja som bola aj dnes v praci ešte aj keď sa mi zatial nic nerobí nechcem len tak doma sediet a čakat 🙂)) lepšie keď chodím 🙂))

@bea777 Aj ja som tak chodila 🙂 A aj teraz pondelok nastupujem 🙂 Ale v práci budem len do decembra 🙂 Predsa len to už nie je jedno bábo, ale dvojičky 🙂

@lenka112 jéj dvojičky tak to by som chcela zažiť to musí byť úžasne 🙂) no to isto už na behanie nieje v lete sa ešte dá pomaličky si pochodiť ale zime to je riziko,že sa môžme niekde pošmyknúť. Lepšie doma v teplúčku sediet 🙂)))

@bea777 Je to úžasne, hneď ako prejde ten šok. 😀 V lete je to fajn, ale v zime to bude zaujímave. Ja som taký akčný typ, sedieť doma je pre mňa utrpením. Ale pre tie moje lásky urobím všetko. 🙂

@lenka112 no tak to isto je tiez radšej chodim kade take a to je jedno aké je počasie ale isto pre tie naše zázraky človek urobi aj nemožné ja sa nemôžem už dočkať kedy bude vonku 🙂))) A ten nevinny pohľad a ta bezmocnost dokonalý zázrak 🙂)

@bea777 Ja som taký neposed 🙂 A malý má toto po mne 🙂 Aspoň že povaha je tatinova 🙂 Ja som ti tie chvíle predstavovala, aké to bude,, keď mi ho dajú. Ale bolo to ďaleko krajšie od predstáv 🙂 Ja som to vtedy nazvala že - bomba pocit 🙂

Ja som mala povinný nástup do nemocnice 4 dni po termíne - potom mi 2 dni vyvolávali pôrod - na druhý raz sa to už aj darilo ... už som volala aj manželovi aby rýchle prišiel, že som už na 5 - 6 prstov otvorená a v tom mi lekár povedal, že podľa neho by bolo najlepšie keby mi spravili sekciu, tak som súhlasila pretože najdôležitejší bol v tej chvíli malinký a nie ja. Mala som 15 minút na pobalenie, osprchovanie, telefonovanie a všetky lekárske úkony pred sekciou - keď som išla telefonovať manželovi a rodičom že idem na sekciu tak mi prišli povedať, že nemáme čas ani na sprchu a rýchle na sálu - všetko to trvalo asi tak 5 minút. Nakoniec keď ma prišiel doholiť /keďže som už bola 2 dni v nemocnici/ taký mladý sympatický fešák, tak už mi bolo už aj to jedno 🙂 od nervozity ... ale koniec koncov ... všetko bolo super a ten úžasný pocit keď som sa zobudila ... a ešte krajší pocit keď mi priniesli malinkého ... všetka bolesť stojí za to. Držím palce aby všetko dobre dopadlo a aby ste to mali všetko rýchle za sebou - dajte nám potom vedieť podrobnosti.

@adri2626 no samozrejme dam vedieť🙂)) len ten strach musím prekonať neskutočne sa bojím neviem prečo je to také zvláštne ale vari to neako zvládnem 🙂)

Ja som sa ani nebála, ale mala som taký divný pocit ... posledné dni som už ani nikde nechodila, pretože ma znervózňovali aj ľudia, ktorí sa ma stále vypytovali, či som ešte doma a pod. Keď som bola už v nemocnici, tak som sa vôbec nebála ... brala som to tak ako to je a nevedela som sa dočkať kedy "TO" už bude. Neboj - všetky sme to zvládli, aj ty to zvládneš ... to som si opakovala stále dokola - keď to druhé zvládli, prečo by som to nezvládla aj ja. A stalo sa tak. Ešte raz držím palce, papa