Tiež by som si rada prečítala ten článok. Ďakujem

Banálnu chybu žiaci často robia, ak sú nepozorní pri negatívne formulovaných otázkach, vraví lektorka Vanesa Mehešová zo vzdelávacieho centra Cielene. „Polovica úspechu v teste nie je o vedomostiach, ale o presnom čítaní zadania,“ dodáva.

Prvý termín na prijímacie skúšky na talentové stredné školy je už o mesiac, 23. marca.

Mehešová opisuje, čo robiť v prvých 15 minútach testu, ako sa vyhnúť zbytočným chybám a aké typy otázok robia deťom najväčší problém.

V rozhovore sa dozviete:

ako si zostaviť bojový plán na prvých 15 minút testu, aby ste rýchlo nabrali body a minimalizovali stres;
kedy a ako sa v teste oplatí tipovať;
pri ktorých slovách a zadaniach sa oplatí spozornieť;
ako dávať deťom spätnú väzbu pri učení.

V texte nájdete aj príklady otázok z modelových prijímacích testov centra Cielene. Správne odpovede sú na konci textu.

Aký plán odporúčate deťom na prijímacích skúškach? Čím začať, aby žiaci a žiačky rýchlo nabrali body, upokojili sa a neriskovali, že na konci nestihnú tie ľahšie otázky?

Najprv treba počúvať s porozumením inštrukcie od prítomného učiteľa. Potom pokojne prejsť celé inštrukcie pri otázkach alebo piktogramy pri nich – overiť si, či sa označuje jedna alebo viac správnych odpovedí, či sa niekde dopisuje vlastné riešenie a ako sa odpovede zapisujú. Ak je uvedené bodovanie, má zmysel všimnúť si, ktoré typy úloh majú väčšiu váhu.

Potom odporúčam celý test rýchlo prelistovať až do konca, aby žiak vedel, koľko strán a úloh má pred sebou, a aby sa nestalo, že niečo prehliadne. Už pri tomto prebehnutí si vie všimnúť, ktoré úlohy pôsobia ľahšie a ktoré budú vyžadovať viac času.

Začať by mal otázkami, ktoré zvládne s istotou. Rýchlo nazbierané body pomáhajú upokojiť sa. Náročnejšie alebo dlhé texty je rozumné nechať na moment, keď už má človek pocit, že sa rozbehol.

Pri čítaní s porozumením odporúčame najprv text iba rýchlo prebehnúť očami, aby si vytvoril predstavu, o čom je. Následne si prečítať otázky a až potom sa k textu vracať cielene. Často nie je potrebné čítať všetko detailne – ak sa otázka týka konkrétneho odseku, stačí pracovať s ním.

Existuje pri klasických otázkach s jednou správnou odpoveďou (A, B, C, D) technika, ako sa rýchlo zbaviť dvoch zjavne nesprávnych možností?

Áno, existuje jednoduchá a účinná technika – systematické vylučovanie. Najprv treba odstrániť očividný nezmysel alebo odpoveď, ktorá je v rozpore so zadaním. Často sa dajú hneď vyradiť jedna až dve možnosti. Už tým sa výrazne zvyšuje šanca na správny výber.

Ak by žiak tipoval zo štyroch možností, pravdepodobnosť úspechu je 25 percent. Keď však vie vylúčiť jednu odpoveď, zvyšuje sa na približne 33 percent. Ak zostanú dve reálne možnosti, šanca je už 50 percent. To je výrazný rozdiel.

Existujú v slovenčine aj iné konkrétne slovíčka v zadaniach, pri ktorých treba spozornieť? Sú to výrazy ako ‚iba‘, ‚aspoň‘, ‚vždy‘ alebo ‚najmenej‘? Ktoré slová by si mal žiak v každom zadaní radšej trikrát podčiarknuť, aby neurobil banálnu chybu?“

Najväčší problém môže nastať pri negatívne formulovaných otázkach. Výrazy ako „nevyplýva“, „nesúhlasí“, „nie je správne“ či pokyny typu „vyber nesprávne tvrdenie“ spôsobujú najviac zbytočných chýb. Dieťa často pozná odpoveď, ale prehliadne zápor.

Tieto slová zásadne menia význam otázky. Rozdiel medzi „ktoré tvrdenie platí“ a „ktoré tvrdenie neplatí“ je obrovský. Často hovoríme, že polovica úspechu v teste nie je o vedomostiach, ale o presnom čítaní zadania. Kto si tieto rizikové formulácie všíma, má menšiu šancu urobiť chybu z nepozornosti.

Nakoľko sú opravovatelia prísni pri úlohách, kde si dieťa nevyberá z viacerých možností, ale musí dopísať konkrétne slovo? Môže žiak prísť o bod len pre chýbajúci dĺžeň alebo malé písmeno, aj keď je odpoveď vecne správna? Na čo si dať najväčší pozor pri prepisovaní z pomocného papiera do finálneho hárka?

Závisí to od hodnotiacej komisie. Minimálne v slovenskom jazyku by však odpoveď mala byť gramaticky správna. Treba dávať pozor na čitateľnosť odpovede, dĺžne, mäkčene, malé a veľké písmená, i/y. Finálnu odpoveď si určite treba skontrolovať aj z jazykovej stránky, nielen to, či je správna.

Keďže niektoré školy svoje testy taja, nie sú deti, ktoré si nemôžu dovoliť kurz, v nevýhode? Čo by ste poradili žiakovi zo sociálne slabšieho prostredia, ktorý má doma len učebnicu? Kde má hľadať aspoň približné typy úloh, ktoré ho na konkrétnom gymnáziu čakajú?

Je pravda, že ak školy testy nezverejňujú, orientácia v nich je náročnejšia. Nemyslím si však, že úspech na prijímačkách je podmienený absolvovaním doučovacieho kurzu.

Základom je dôkladne zvládnuté učivo zo základnej školy a schopnosť pracovať s typovými úlohami – tie sa naprieč školami často podobajú, aj keď konkrétne zadania nepoznáme.

Žiak zo sociálne slabšieho prostredia má stále možnosti. Odporučila by som využiť verejne dostupné testy z iných gymnázií z internetu, pretože typy úloh sa často opakujú. Dá sa pracovať aj s oficiálnymi testami z Testovania 5 a 9 alebo požiadať učiteľa na škole o odporúčané zdroje či staršie materiály. Staršie zbierky úloh na prijímačky zo slovenčiny aj z matematiky sa často dajú nájsť v knižniciach. Pýtať sa na štruktúru sa dá aj priamo strednej školy, napríklad na dňoch otvorených dverí často dávajú staršie zadania.

Dôležité je pochopiť princíp, nie konkrétny test. Ak sa dieťa naučí pracovať s typmi úloh, vie byť konkurencieschopné. Kurz môže pomôcť so štruktúrou a spätnou väzbou, ale rozhoduje príprava a motivácia. Tie nie sú viazané na rodinný rozpočet.

Čo býva najväčší problém v slovenčine?

Pri prijímacích testoch zo slovenčiny som si pri piatakoch najviac všimla frazeologizmy, teda príslovia, porekadlá a pranostiky.

Možno už z nášho jazyka trošku vymizli, sú to veci, ktoré poznáme skôr od starých rodičov. Niekedy sa aj zabavím, keď majú dokončiť porekadlo a úplne si ho vymyslia. Potom je to určite formulácia úloh v prijímacích testoch. Niekedy nerozumejú zadaniu, lebo taký štýl úlohy predtým nikdy nevideli, napríklad keď majú dať základný tvar zámena „s ňou“.

Prvýkrát to nevedia, ale v ďalších testoch už tomu rozumejú. Pri ôsmakoch a deviatakoch je kameňom úrazu vždy syntax a opäť čítanie s porozumením – teda určovanie, čo je správne a čo nesprávne podľa prečítanej ukážky. Stretla som sa s tým, že problémom sú spoluhlásky, nielen u piatakov, ale aj u starších žiakov. Od toho sa potom úplne odzrkadlí pravopis vybraných slov. Ťahá sa to s nimi už od tretieho ročníka. Pravopis je problém skoro všade. Možno je to technológiami – ak sa píše na počítači, dĺžne a ypsilony pre nich neexistujú.

Dajú sa frazeologizmy naučiť?

Určite pomáha čítať slovenských autorov, pretože tam sa vyskytujú najčastejšie, ale podľa mňa sa žiaci naučia veľa aj prostredníctvom testov a vlastných chýb. Budú mať v hlave, že tú formuláciu už niekedy videli. Čítanie s porozumením je dôležité aj pre matematiku. V novinách sú grafy a tabuľky, čo sa zas veľmi preveruje v testoch všeobecných študijných predpokladov (VŠP). Žiak sa musí vedieť zorientovať a pochopiť, čo tým chcel autor povedať.

Koľko dôrazu alebo času venujete zručnostiam písania testov? Vysvetľujete deťom taktiku – ako postupovať po otvorení testu, čo robiť, keď niečomu nerozumejú, či majú preskočiť vetu alebo tipovať?

V závere kurzov sa venujeme stratégii riešenia testov, zopakujeme si, aké typy otázok sa na prijímacích pohovoroch môžu vyskytnúť. S tým súvisí aj systém odpovedania na otázky – pri ktorých sa oplatí tipnúť si správnu odpoveď a kde určite netipovať. Hneď po otvorení testu odporúčame najprv rýchlo preskenovať očami všetky úlohy. Začať tými, ktoré zvládnu s istotou, a až potom sa vracať k zložitejším. Učíme ich, že ak niečomu nerozumejú, nemajú sa zaseknúť – je lepšie úlohu preskočiť a vrátiť sa k nej neskôr. Žiaci sa u nás učia rozlišovať medzi tým, keď nevedia vôbec a keď si vedia pomocou vylúčenia možností zvýšiť šancu na správnu odpoveď.

Vždy im hovorím, nech si najprv prečítajú celú vetu alebo celé slovné spojenie. Často sa stáva, že si prečítajú len prvé slovo a automaticky doplnia iné „i“, napríklad ako pri nominatíve plurálu. Musia si prečítať celú vetu, určiť si vzor a z toho vychádzať, aby bol pravopis správny.

Na čo sa deti najčastejšie pýtajú, keď robíte takéto testy nanečisto?

Pri piatakoch je v prvom polroku problém, že niektorí už prebrali gramatické vzory a iní nie. V školách je to rôzne a v testoch to potom nevedia vyplniť, lebo v kurze to preberáme až trošku neskôr. Pravopis je potom u nich kolísavejší. Rozdiely medzi školami v prebratom učive sú tiež zásadné a viditeľné najmä pri ôsmakoch.

Často ich zmätie negatívna formulácia úlohy alebo viaceré správne odpovede, to úplne na začiatku. Potom priamo na prijímačkách nanečisto sa najviac pýtajú na význam rôznych slov, ktoré nepoznajú, naposledy to bolo pri piatakoch slovo „kronika“.

Dá sa zovšeobecniť, že v každom teste bude určite konkrétna kategória otázok?

Úplne garantovať konkrétnu otázku v každom teste sa nedá, no určité typy úloh sa objavujú pravidelne, napríklad úloha o slabikotvornej spoluhláske je v extrémne veľa testoch. Ich tvorcovia sa snažia overiť kombináciu vedomostí, porozumenia textu a logického myslenia. Preto sa v testoch pravidelne objavujú úlohy zamerané na prácu s textom, slovné druhy a syntax, slovnú zásobu a lexikológiu, zvukovú rovinu jazyka či literatúru, ale aj úlohy, v ktorých treba pravidlá vedieť aplikovať v konkrétnom kontexte.

Mnohé deti látke rozumejú a ovládajú ju, no v teste zlyhajú preto, že nerozoznajú, čo sa od nich v konkrétnom type úlohy očakáva.

Majú deti podľa vašej skúsenosti väčšinou dosť času dopísať test alebo sa stáva, že ho nestíhajú?

U mňa skôr vynechávajú úlohy, ktorým nerozumejú. Nechajú prázdne miesto a potom ho doplnia. Aj to je zručnosť – nestráviť na jednej úlohe dlhšie ako päť minút. Radšej ju hneď preskočiť a vrátiť sa k nej neskôr.

Zároveň žiakom vysvetľujem, že úrovne náročnosti testov sa môžu rôzniť z roka na rok. Ťažký test môže byť ťažký pre všetkých, netreba byť z toho vystresovaný.

Vidíte na slovenčine súvis medzi úspešnosťou v testoch a tým, koľko deti čítajú?

Pri slovenčine je vzťah medzi čítaním a úspešnosťou v prijímacích testoch veľmi výrazný. Deti, ktoré pravidelne čítajú, majú rýchlejšie porozumenie textu a, prirodzene, lepší cit pre jazyk. Ak má niekto rozvinutejšiu komunikáciu a slovnú zásobu, vie sa lepšie vynájsť. Analytickejší žiaci sa tiež vedia vynájsť, ale ten, kto viac číta, ovláda synonymá a má lepšiu slovnú zásobu.

Existujú chytáky, kde je napríklad viac správnych odpovedí alebo je otázka zle napísaná?

Úlohy s viacerými správnymi odpoveďami alebo hodnotením pravdivosti jednotlivých tvrdení sú často súčasťou prijímacích testov. Samozrejme, aj v testoch sú chytáky, ktoré overujú nejaké jedno konkrétne pravidlo či výnimku. Stáva sa, že aj medzi testami priamo zo škôl sú otázky, ktoré nie sú správne naformulované, nemajú vôbec správnu odpoveď alebo sú viacznačné. Zistíme, že by sa to dalo riešiť aj inak. Škola síce hodnotila ako správnu len odpoveď B, ale dalo by sa o tom diskutovať.

Pre mnohých rodičov je ťažké učiť sa s deťmi. Človeka rýchlo ovládne frustrácia a nevie, ako ďalej. Ako dieťaťu vytvoriť podmienky, aby sa vedelo niečo naučiť a neprevládali negatívne pocity?

Každý žiak je individuálny a na každého platí niečo iné. Niekto je možno na kurze prvých päť minút nastavený štýlom: „Au, zas slovenčina?“, ale o desať minút je už úplne v pohode. Prístup musí byť individuálny, lektor si to po pár hodinách odsleduje a zvolí vhodnú metódu. Závisí to aj od skupiny.

Niektoré sú živšie, tam volíme iné aktivity. Potrebujú pohyb, lebo po minúte im preletí okolo mucha a už riešia ju. Skôr sú len unavení zo školy. Povedia, že je toho veľa, majú veľa písomiek alebo krúžkov. Pomáha aj spätná väzba. Keď oceníme snahu žiakov, majú väčšiu motiváciu, sú spokojnejší. Aj rodičia nám niekedy povedia, že ich dieťa už lepšie rozumie slovenčine alebo píše lepšie diktáty. Človeka vtedy poteší, že robí niečo zmysluplné.

Frustrácia pri učení je veľmi častá na strane rodiča aj dieťaťa. Dieťa nesmie mať pocit, že ak niečomu nerozumie, znamená to, že je hlúpe. Znamená to len, že ešte nemá dostatočne vysvetlený alebo natrénovaný konkrétny krok. Dôležité je tiež vnímať chybu ako prirodzenú súčasť učenia a naučiť deti, že sa majú vždy pýtať, keď im niečo nie je jasné.

Máte aj deti, ktoré majú dyslexiu alebo poruchu pozornosti? Ako s nimi pracujete?

Pri deťoch s dyslexiou je dôležité zvoliť vhodnú formu práce. Nepíšu diktáty, ale pracujeme s doplňovačkami. S nimi sa môžu najmä piataci stretnúť aj na prijímačkách. Diktáty sa už štandardne nepíšu, lebo sú náročné na opravovanie.

Pri poruchách pozornosti býva problémom dĺžka sústredenia, ale to neznamená nižší potenciál. Pri správne nastavených podmienkach vedia dosahovať porovnateľné výsledky ako ich rovesníci. V praxi vidíme výrazný pokrok – ak sa systematicky pracuje, učia sa dobre.

Na prijímacích skúškach majú nárok najmä na časový bonus, nie na zmenu typu úloh či testu. Aj preto je dôležité, aby si počas prípravy osvojili stratégie, ktoré im pomôžu fungovať v štandardných podmienkach.

Sú to šikovné deti. Rozdiel nie je v schopnostiach, ale v spôsobe, akým sa k učeniu pristupuje.

Je dobrou praxou spýtať sa dieťaťa, prečo je odpoveď správna, aj keď ju má dobre?

Áno, je dobré sa aktívne pýtať. Aj pri úlohách, ktoré majú správne, to môže byť výsledok tipovania alebo im to nejako vyšlo, hoci si neboli istí postupom. Otázka „prečo je to správne“ pomáha rozlíšiť, či išlo o vedomé pochopenie alebo skôr o intuíciu či náhodu.

Alebo si prejdeme, prečo ostatné možnosti nie sú správne – vylučovacou metódou.

Spätná väzba je dôležitá časť vašej práce. Ako ju dávate deťom? Chválite ich za výsledok alebo za snahu?

Spätná väzba je veľmi dôležitou súčasťou lektorskej práce. Keď dieťa pochválime iba za percento z prijímacieho testu, motivácia môže byť krehká. Keď však oceníme konkrétny nápad, vytrvalosť alebo zlepšenie oproti minulému výkonu, budujeme vnútornú motiváciu a odolnosť.

Zároveň nezľahčujeme výkon. Ak je výsledok výborný, pomenujeme ho. Ak nie je podľa predstáv, hľadáme spolu cestu, ako sa posunúť. Spätná väzba by mala byť presná, vecná a konštruktívna – nehodnotí osobnosť dieťaťa, ale jeho aktuálnu prácu.

Používate pri príprave alebo učení aj umelú inteligenciu? Rozprávate sa o tom s deťmi alebo ju do procesu prinášajú ony?

Žiaci o umelej inteligencii hovoria, ale u nás v slovenčine a prijímacích testoch – nie slohoch – to zatiaľ veľmi nejde. Umelá inteligencia nevie všetko. Slovenčina je jazyk s množstvom výnimiek, vývinových špecifík a metodických rozdielov. Na to, aby AI dokázala pracovať s jazykovými javmi tak precízne, ako sa to očakáva na prijímačkách, ešte bude potrebovať čas. Má problém napríklad s takými základmi ako delenie slov na slabiky alebo so slabikotvornými spoluhláskami.

Na to, aby vedela v slovenčine pracovať tak, ako sa nad ňou trápia slovenčinári, to ešte potrvá. Niekedy riešime aj v prijímacích testoch ťažké úlohy, keď jedna časť lektoriek tvrdí jedno a druhá iné. Raz sa nám dokonca stalo, že nám odpísali z jazykovedného ústavu, že istý jav sa na základnej škole učí tak a na strednej škole inak.
Používate pri príprave na prijímačky aj iné praktické nástroje, aplikácie či YouTube videá?

Využívame rôzne nástroje, ale vždy s jasným cieľom. Základom sú dobre pripravené materiály a systematická práca s testovými úlohami. A určite aj spätná väzba. Digitálne nástroje či videá môžu byť dobrým doplnkom, napríklad na vysvetlenie konkrétneho postupu alebo na precvičenie určitej zručnosti.

Vytvárame si aj vlastné pomôcky. Napríklad na synonymá a antonymá používame papieriky. Pri téme mäkkých a tvrdých spoluhlások zas žiaci dvíhajú kartičky s „i“ a „y“. Snažíme sa, aby učenie bolo interaktívne, ale stále s osobou lektora.

Čo robíte na posledných hodinách pred prijímačkami? Je tam niečo špeciálne?

Zameriavam sa na počúvanie s porozumením, lebo na prijímačkách budú počúvať inštrukcie. Snažím sa žiakom vysvetliť, aby sa sústredili. Prechádzame si typy úloh a najčastejšie chyby, nie z nevedomosti, ale nepozornosti.

Rozumiem, že tam bude stres, ale hovorím im, nech do toho dajú všetko a dopadne to, ako má. Povzbudzujem ich, že sú šikovní, že im budem držať palce a myslieť na nich.

Počul som názory, že tesne pred prijímačkami je už dôležitejší oddych ako učenie na poslednú chvíľu. Je lepšie deň pred testom trochu spomaliť?

V ideálnom prípade by mala byť príprava rozplánovaná tak, aby dieťa deň pred prijímačkami nemalo pocit, že ešte potrebuje dostať niečo do hlavy. Je to však veľmi individuálne. Žiaci sú rozdielni. Niekto si necháva veci na poslednú chvíľu, a pokiaľ nepracuje do posledného momentu, tak má stres. Sú však aj takí, ktorí majú presný časový plán, koľko úloh kedy spravia.

Prijímačky sú do veľkej miery aj o mentálnej kondícii. Pokojný večer, dostatok spánku a pocit „urobil som maximum“ majú často väčší vplyv na výsledok než posledná hodina memorovania.

Pripravujete deti aj na konkrétne školy?

Pripravujeme deti na prijímačky systematicky, no zároveň sledujeme špecifiká jednotlivých gymnázií. Niektoré kladú väčší dôraz na logické úlohy, iné na prácu s textom či rýchlosť riešenia.

Netrénujeme však „test jednej školy“. Základom je pevne zvládnuté učivo a schopnosť pracovať s rôznymi typmi úloh. Ak sa dieťa hlási na konkrétnu školu, analyzujeme jej predchádzajúce testy a upozorníme na typické zadania alebo formát.

Zameriavame sa skôr na typy otázok, ktoré sa na testoch vyskytujú a opakujú – napríklad naučiť sa pracovať s úlohou, kde je viacero správnych odpovedí.

Ďakujem 🍀

@lucyliu si poklad, ďakujem veľmi pekne 🥰

Nie je vobec za co 🙂