a potom kŕmim malého... volám ju k nám, kedže inak by bola sama v obývačke... a ona sa vycapí na posteľ a že... "...hííí, ja nemôžem, korčule mám... idem sa radšej do kuchyne korčuľovať.." 😀 😀 😀

... ja odpadnem... teraz sa jej pýtam, že či sa dá večer tie korčule dole ked pôjde spať... ona sa spamätá, že vôbec má nejaké na nohách a že "..idem sa korčuľovať... ale dám si ešte prilbu na oči a pusu..." 😀 no a to ona korčule ani zblízka nevidela ešte a korčulovať akurát tak nejaké cudzie deti na ihrisku 😉

jeeej, tak na taketo fantazirovanie sa uz neviem dockat! ale mas podarenu dcerenku😀 urcite sa nenudite😉