...Ako veľmi som ti chcela pomôcť, uľaviť od neustálych bolestí. Niekedy som prosila boha aby aspoň časť z tých bolestí preniesol na mňa, lebo ja som silná a zdravá, ale tvoje slabé srdce to neunesie. Nikdy si neprestávala bojovať. Jedného dňa si to vzdala. Nie, nehnevám sa na teba a viem, že ani ty na mňa sa nehneváš, poslala si mi odkaz a ja som ho pochopila, áno pochopila ako veľmi sa ti uľavilo, ten tvoj tajomný úsmev....
Sviečka pomaly dohorieva, utriem si slzy a usmejem sa, viem že tam, kde si, si šťastná a konečne ťa nič nebolí, no aj tak mami, tak veľmi mi chýbaš.... veľmi maminka moja
Tie pocity smútku... Poznám ich, už za oboma rodičmi. Mama je preč už takmer 15 rokov, a ja mám pocit, že to, že tu už nie je, prežívam stále horšie. A potom si pomyslím, že ju musím nechať už tak, nech odpočíva v pokoji.