...Ako veľmi som ti chcela pomôcť, uľaviť od neustálych bolestí. Niekedy som prosila boha aby aspoň časť z tých bolestí preniesol na mňa, lebo ja som silná a zdravá, ale tvoje slabé srdce to neunesie. Nikdy si neprestávala bojovať. Jedného dňa si to vzdala. Nie, nehnevám sa na teba a viem, že ani ty na mňa sa nehneváš, poslala si mi odkaz a ja som ho pochopila, áno pochopila ako veľmi sa ti uľavilo, ten tvoj tajomný úsmev....
Sviečka pomaly dohorieva, utriem si slzy a usmejem sa, viem že tam, kde si, si šťastná a konečne ťa nič nebolí, no aj tak mami, tak veľmi mi chýbaš.... veľmi maminka moja
Presne chápem tie pocity u mňa je to ešte čerstvé 4nesiace 🙁😞
Aj ja ťa presne v tomto chápem v marci sme ocinka tak pochovali ... 😢😢
Aj moja chýba. Odišla tieto Vianoce. Ten pocit jediný že už netrpí pomáha. Ale každý deň chýba
😥😥😥
Tie pocity smútku... Poznám ich, už za oboma rodičmi. Mama je preč už takmer 15 rokov, a ja mám pocit, že to, že tu už nie je, prežívam stále horšie. A potom si pomyslím, že ju musím nechať už tak, nech odpočíva v pokoji.