V dnešnej dobe už nie je výnimkou, že naše deti sú už od skorého narodenia konfrontované viacerými jazykmi. Táto viacjazyčnosť je buď prirodzená (deti majú jedného alebo oboch rodičov hovoriaceho inou rečou ako je tam kde vyrastajú) alebo často krát vytvorná umelo rodičmi, ktorí bilinguálnou výchovou chcú dosiahnúť u svojích detí cudzí jazyk na úrovni materinského jazyka a tak od narodenia rozprávajú zo svojimi deťmi viacerými jazykmi.
______________________________
Existuje však veľa diskusií o tom, ako dieťa viacjazyčne vychovávať správne. Predpoklad, že len preto, že dieťa počuje od rodičov komunikovať rôznymi rečami, si túto reč aj automaticky dobre osvojí je žiaľ mylná. Určite bude dieťa niektoré veci takto rozumieť, ale nebude vedieť ju vedieť správne používať a sa s ňou dobre (alebo vôbec) dohovoriť. Ešte častejšie sa však stáva, že si dieťa osvojí obe reči, avšak z oboch má len slabé znalosti (čo sa týka gramatiky ako aj slovnej zásoby), takže nevie konkurovať svojim rovesníkom, ktorí vyrastali len v jednom jazyku. Samozrejme, že existujú aj výnimky.
Aj ja som bola postavená pred otázku ako naučím moje deti hovoriť dobre po Slovensky. Som vydatá za Nemca a spolu s manželom, žijeme v Nemecku už veľa rokov. Už počas tehotenstva som sa o túto tému veľmi zaujímala a rada by som sa s vami podelila o moje skúsenosti. Najlepšie môžem ovocie týchto rád pozorovať na mojom 7 ročnom synovi, ktorý vie plynulo používať oba jazyky a to dokonca aj pri odborných témach (naše dlhé diskusie o vesmíre, čierných dierach, gravitácii a pod. zvláda pekne aj po Slovensky).
Nemecko je veľmi multikulturálne a tak sú zmiešané manželstvá úplne bežné. Možností porovnávať výsledky mojej výchovy s výchovou v rodinách, kde sa viacjazyčnosť ponechala proste na prírodu je tu mnoho. Žiaľ musím skonštatovať, že medzi našími známymi poznám len jeden pár kde ich deti ovládajú aj druhý jazyk (materinský jazyk ich rodičov) a aj to nie plynulo. Pri zvyšných zmiešaných rodinách našich známych dokonca ich deti ani rodnú reč rodičov nerozumejú a už vôbec sa s ňou nevedia dohovoriť. Ak sa teda rozhodnete pre bilingválnu alebo multilingválnu výchovu, je dobré to urobiť vedome.
Pravidlá používania dodatočného jazyka
Dôležitý poznatok hneď na úvod. Treba si uvedomiť, koľko jazyčne chceme dieťa vychovať? Poznala som pani, ktorej deti hovorili 4 jazykmi, ktoré sa naučili paralelne. Takže aj to sa dá. V závislosti od toho, si treba najskôr vytvoriť pravidlá používania, na ktorých sa pridŕžajú obaja rodičia. Nakoľko dieťa spája iný cudzí jazyk buď s osobou alebo s okolím (vnútri, vonku, v škôlke, atd.) v ktorom ho používa alebo so situáciou (pri hraní, pri jedení, pri nákupe) môže prvé pravidlo vyzerať takto:
- mama používa vždy svoj materinský jazyk a otec vždy druhý jazyk
- alebo - doma sa vždy rozprávame materinským jazykom rodičov a mimo domu druhým jazykom
- alebo – pri hraní sa rozprávame jedným jazykom a pri nákupe druhým
- alebo pri viacerých jazykoch – s mamou sa rozprávame jedným jazykom, s otcom druhý a mimo domu tretím (príklad s mamou doma po slovensky, s otcom po anglicky a mimo domu používame nemčinu)
U nás bolo pravidlom, že doma som sa rozprávala so synom po slovensky pokiaľ sme bolo spolu sami, keď sme boli všetci spolu tak po nemecky a mimo domu tiež po nemecky. Mám k tomu zábavnú anekdotu: po narodení môjho druhého syna sme postupom času spozorovali, že môj starší s ním hovoril stále len po slovensky a dokonca mu prekladal do slovenčiny aj to čo hovoril môj manžel po nemecky. Tak sme sa ho opýtali prečo to robí? A on my vysvetlil, že jeho brat predsa rozumie len po Slovensky, preto mu to musí prekladať 🙂. Celý život videl, ako som sa mu doma vždy prihovárala v tomto jazyku.
Ďalším dôležitým aspektom je využiť každú situáciu na to, aby sa dieťa naučilo rozvinúť si slovnú zásobu.
Obrázkové knižky
Ideálne sú na to detské knižky s obrázkami. S takýmto čítaním sa dá začať už relatívne skoro. Stačí si zadovážiť knižky k rôznym témam (zvieratká, farby, tvary, oblečenie, atď.), na ktorých je len málo obrázkov a tieto s deťmi pravidelne čítavať (napríklad pred spaním). Ja som začala takéto čítanie už zhruba so 6. mesiacmi. Samozrejme, že slovíčka dieťa nedokáže v takomto skorom veku zopakovať, ale pasívne ich vníma a postupom sa mu opakovaním ukladajú do pamäte, ktoré potom okolo 1,5 roka keď začne rozprávať začne automaticky používať. Môj syn naše spoločné čítania mal strašne rád a dodnes mu zostala láska ku knižkám, takže 2 muchy jednou ranou.
Rozprávky/ Audio-rozprávky
Inou cestou k rozvíjaniu slovenej zásoby sú rozprávky, a to nielen v televízii ale aj audio-rozprávky na CD. Túto formu by som odporúčala až okolo 1,5 roka, pretože dovtedy plynulé texty ešte deti tažko rozumejú. Audio-rozprávky som púšťala vždy v pozadí keď sa hral v svojej izbičke a aj keď sa zdalo, že je zaujatý svojou hrou, vždy mi vedel povedať o čom tie rozprávky boli. S televíznych rozprávok sa mi veľmi osvedčila séria o malom požiarnom autíčku Finley. Je to krásna a nevinná rozprávka o témach, ktoré deti v bežnom živote zaujímajú.
Pesničky
Takisto netreba podcenovať silu pesničiek. Deti obľubujú keď im mama spieva (myslím, že im je aj jedno či je mama viac alebo menej talenovaná). Ja som sa na staré kolená naučila množstvo slovenských tradičných piesní a tie som najskôr pri kojení a neskôr vždy pred zaspaním mojím deťom spievala. Doteraz nezaspia pokiaľ im nezaspievam aspoň “Spi dieťatko, spi že“. Keď boli väčší, snažila som sa im texty tých piesní aj vysvetliť nakoľko je v ních tiež veľa zastaraných slov a tiež vetných konštrukcií, ktoré sa niekedy ťažko rozumejú. Dodnes im púšťam každé ráno keď sa pred škôlkou a školou hrajú vo svojej izbe (pokiaľ sa ja vychystám do roboty) CD-čka buď s pesničkami alebo slovenskými rozprávkami. Často ich počujem si pospevovať.
Hra s rovesníkmi v druhej reči
Samozrejme, je pre deti tou najlepšou jazykovou školou, keď majú možnosť sa hrať so svojimi rovesníkmi v cudzej reči, ktorou nie sú obklopený každý deň. Nakoľko my na okolí žiadne slovenské deti nemáme, museli si moji synovia vystačiť so svojimi bratrancami, ktorých sme pri svojích pravidelných návštevách na Slovensku (2-3 krát ročne) navštevovali. Každá naša dovolenka bola pre rečový vývoj mojích detí fantastickou príležitosťou sa pocvičiť v slovenčine a tiež sa vždy naučili množstvo nových slov. To sa dialo vždy úplne prirodzene a ja som po každej dovolenke len žasla, koľko im to dalo. Teraz už deti pravidelne telefonujú so svojou babkou, ujom, atd. takže sa ten pravidelný cvik ešte utvrdil.
Prirodzenosť bez tlaku
Dôležité pravidlo na záver, akékoľvek pravidlá doma zavediete, deti by to mali vnímať ako niečo prirodzené (nie niečo robené na silu). Prvé dva roky života sú pre učenie jazyka na úrovni materinského jazyka úplne najdôležitejšie (dokonca už obdobie v brušku, kedy dieťa vníma hlas mamy a reč ktorou sa mu prihovára). Keď sa toto obdobie zanedbá, už sa nikdy nedá dobehnúť. Deti sa síce reč určite naučia aj neskôr, ale už to nebudú brať ako svoj materinský jazyk, ale ako jazyk naučený. Netreba sa teda nechať odradiť, veď znalosť cudzieho jazyka je jedna z najväčších devíz, ktoré dieťaťu môžeme dať a táto mu bude slúžiť po celý život.
Problémy pri viacjazyčnosti
Na záver ešte pár slov k negatívnym stránkam viacjazyčnej výchovy. Existuje veľa chýrov o tom, aké majú viacjazyčné deti problémy. U mňa sa zatiaľ žiaden nepotvrdil.
- Tieto deti vraj začnú rozprávať neskôr – môj syn bol ukecaný až hrôza a ako dvoj-ročný uvádzal vychovávateľky do úžasu svojou slovnou zásobou (poznal už všetky farby, formy, dokonca skoro všetky značky aut 🙂). Druhý syn tiež výrečnosťou nezaostáva.
- Často sa takýmto deti slová z rôznych jazykov miešajú – Veľmi skoro sa začalo stávať, že keď syn vedel povedať to slovo len v jednom jazyku, zastavil uprostred vety a opýtal sa ma ako sa to povie po slovensky? Samozrejme, že prvé slovíčka boli zmeskou slovenčiny a nemčiny (väčšinou si vybrali to slovo, ktoré bolo ľahšie na výslovnosť), ale to prešlo rýchlo.Čo trvalo dlhšie boli milé použitia gramatiky jedného jazyka na jazyk druhý („rob to nie!“ 🙂..)
- Deti rozprávajú nespisovne, nesprávne – samozrejme aj u nás sa sem tam pritrafí, že povedia niečo nesprávne ale keď ich opravím tak si to zapamätajú. Najväčší problém bolo u nás odnaučiť môjho syna hovoriť v ženskom rode (nakoľko sa tú reč naučil odo mňa a ja som používala všetky slovesá v ženskom rode, bolo ťažké mu vysvetliť prečo to on musí povedať inak). Ale to sú maličkosti a určite sa stávajú aj deťom, ktoré vyrastajú len v svojom materinskom jazyku.
- Deti môžu byť kvôli tomu od rovesníkov zosmiešňované – našťastie mám len opačnú skúsenosť, kamaráti mojich synom boli skôr z toho fascinované, že vedeli rozprávať aj „inak“ ako ich denno denne počuli.
_________________________________
Výchova k viacjazyčnosti je určite namáhavejšia ako klasická (monolinguálna) výchova ale prináša deťom obrovské množstvo výhod - napríklad sa takéto deti učia s ľahkosťou daľšie reči, sú citlivejší k iným kultúram, majú vynikajúce šance neskôr využiť ich znalosti počas štúdia a pri hľadaní práce v medzinárodných korporáciach, atď.. Prečo to teda neskúsiť?
Rada sa poteším z vašich postrehov, ak máte podobné skúsenosti, a tiež rada odpoviem prípadné otázky.
Autorka: Lydia Argilli - foodbloggerka a výživová poradkyňa
Vynikajuci clanok. Dakujem. My sme slovaci, zijeme v rakusku. S malou rozpravame iba slovensky. Chodi do jasli a tam iba nemcina, resp. rakustina. Aj ked sme u dr, tak ma od neho nemcinu odo mna slovencinu... ja nemecky neviem tak dobre, aby som ju ucila a mm sice nema problem s dorozumenim sa, ale jeho gramatika je strasna. Mala ma rok a pol a zacina sa rozkecavat samoska v slovencine. Aktualne slovicko je bordel 😂
Mm kolegovci slovaci maju 6 rocneho syna. Od roka a pol chodil k aupairke, teraz 2 roky do skolky. Pre neho je nemcina prirodzenejsia. Ale spravili chybu a to tu, ze na neho hovorili aj aj... tam je tisch, obuj si schue, daj si kappe... hovoril v zenskom rode a farby spajal a mal blauovu, grunovu... od pondelka sa vracaju na slovensko...