🔇 Keď ticho kričí hlasnejšie než hluk
…
📢 Prídete domov, zavriete dvere a nastane… ticho. Žiadna televízia, žiadny podcast, žiadne scrollovanie. Len vy a vaše myšlienky. A práve vtedy začnú byť neodbytne hlasné. „Keď zostanem sám, mám pocit, že ma moje myšlienky zožerú. Preto stále pracujem, stále niečo počúvam, stále niečo robím.“ Poznáte ten pocit? Mnohí z nás sa boja ticha, pretože v ňom číhajú myšlienky, pred ktorými unikáme.
🧠 Mozog v pokoji neodpočíva, ale spracúva podvedomé témy. Keď sme sami a v tichu, aktivuje sa tzv. default mode network (DMN) – oblasť mozgu zodpovedná za sebauvedomenie a riešenie vnútorných konfliktov. Aaž 47% času myslíme na niečo iné, než čo práve robíme – a často sú to negatívne myšlienky.
🧘♀️ Ľudia, ktorí si denne doprajú vedomé osamotenie, sú kreatívnejší a psychicky odolnejší. Krátke momenty samoty znižujú stres a podporujú emocionálnu stabilitu. Náš mozog filtruje, na čo sa sústredíme. Ak sa naučíme vedome ovládať svoju pozornosť, môžeme oslabovať negatívne myšlienky a posilňovať pozitívne.
👶 Strach zo samoty súvisí s hlboko zakorenenými presvedčeniami z detstva. Ak sme sa v minulosti naučili, že „byť sám“ znamená „byť odmietnutý“, môžeme sa samoty podvedome báť aj v dospelosti.
📈 Chcete sa zbaviť vtieravých myšlienok? Skúste si odpovedať na tieto otázky:
📚 Ako zostať pri zdravom rozume v tomto chaotickom svete?
Predstavte si, že sedíte v kaviarni s niekým, kto vás rozosmeje, prinúti zamyslieť sa a ešte vám aj pomôže pochopiť, prečo sa vo vzťahoch správame tak, ako sa správame. Presne taký je pocit z knihy Život a jak v něm zůstat naživu od Johna Cleesea (áno, toho Monty Pythona!) a psychoterapeuta Robina Skynnera.
🔍 Čo sa v nej dozviete?
👉 Prečo sa nám stále opakujú tie isté vzťahové problémy?
👉 Ako vzniká naša osobnosť a čo s tým majú naši rodičia?
👉 Prečo niektoré rodiny fungujú harmonicky a iné sa stále hádajú?
John Cleese v knihe kladie otázky, ktoré by ste sa možno báli opýtať terapeuta, a Skynner mu na ne odpovedá jasne, vtipne a priamo. Výsledkom je nielen múdra, ale aj zábavná kniha o tom, ako lepšie rozumieť sebe, svojim blízkym a vytvárať zdravšie vzťahy.
🔑 Každý z nás má svoj vlastný kľúč k riešeniam… ale kde ho hľadať?
🔍 Predstavte si, že stojíte pred veľkými dverami. Viete, že za nimi je riešenie vašich problémov – sebadôvera, lepšie vzťahy, spokojnosť v práci… Ale kľúč? Ten neviete nájsť. Možno ste ho celý čas držali v rukách, len ste si to nevšimli.
📖 Naše mozgy sú prirodzene nastavené na hľadanie riešení. Keď si položíme správne otázky, mozog automaticky začne hľadať odpovede.
📖 Písanie myšlienok na papier zvyšuje šancu na riešenie o 42 %. Keď si svoje ciele a riešenia napíšeme, náš mozog ich vníma ako reálnejšie a motivuje nás konať.
📖 Až 80 % ľudí, ktorí si stanovujú jasné ciele, ich dosiahne rýchlejšie než tí, ktorí sa spoliehajú len na „pocit, že by mali niečo zmeniť“.
❓ otázky pre Vás:
Ak by ste vedeli, že riešenie existuje, aké by mohlo byť?
Vaše problémy k vám patří
Chybí nám častější ponory k hlubším vrstvám života. V nich se skrývá jeho smysl.
Odmítám při terapii „bojovat“ s klientovými neduhy. Raději ho k problému otočím čelem a řeknu: Seznamte se. Seznamte se doopravdy a do hloubky. Vaše problémy k vám totiž patří.
Oholil som psovi hlavu a teraz nemôžem zaspať.
🙈🙈😂😂
Spomínam si, že ako dieťa som strihala susedovych psov. Výsledkom mojej kadernickej kreácie bolo, že si ich susedia našli so srsťou ostrihanou na kocky. Vždy vedeli, kedy boli u nás. 😂😂😂😂
📢 Prečo vás pesimistická myseľ drží v úzkosti
⏰ Ráno vám zazvoní budík. Otvoríte oči a prvá myšlienka: Zasa ďalší ťažký deň... Cítite únavu ešte skôr, než vstanete. Cestou do práce si všímate len zamračené tváre, preplnené ulice, nervóznych vodičov. Všetko sa zdá byť proti vám. A čo je na tom najhoršie? Vaša myseľ vám ponúka len tie najhoršie scenáre. Toto je pasca pesimizmu.
👉 Ľudia so sklonom k negatívnemu mysleniu prežívajú úzkosť dlhšie a intenzívnejšie. Pesimizmus zvyšuje hladinu kortizolu (stresového hormónu), čo môže viesť k chronickej úzkosti a oslabenej imunite.
👉 Vyhýbanie sa negatívnym emóciám paradoxne zvyšuje ich intenzitu.
👉 Mozog si "zvyká" na negatívne myslenie. Časté negatívne myšlienky sa prepájajú do automatických vzorcov správania. Čím viac ich opakujete, tým viac sa stanú vašou „normou“. Pesimistická myseľ filtruje informácie tak, aby potvrdzovala vaše obavy, aj keď realita je iná.
🧩 Skúste tieto otázky:
Aké myšlienky vám najčastejšie zhoršujú náladu?
No co, viete identifikovať všetky tvory? 😂😂
Robím si tak prípravu na prácu s triedou a v tom staré známe múdro ma pohladí na duši aj na mysli.
Jaká je AI v roli psychoterapeuta?
Nechala jsem umělou inteligenci Chat GPT-4, aby mi udělala psychoterapeuta. V závěru jsem to zkusila krátce zhodnotit. Tak co, nahradí AI psychoterapeuty? Je empatická? Jak se to zdá Vám?
Zúrivosť u detí vieme kontrolovať. Je rozdiel, keď do vás hodí hračku trojročný alebo šesťročný
Život s dieťaťom je pre nás nová šanca objaviť samých seba, prevetrať si vlastné presvedčenia a zamyslieť sa nad tým, prečo v ne veríme.
🤯 Nemusíte veriť všetkému, čo si myslíte
💭 Píšete správu priateľovi a vidíte, že si ju prečítal… ale neodpísal. Hneď vám hlavou preblesne: "Ignoruje ma!" alebo "Určite som povedal niečo zle." A zrazu cítite stres, smútok či hnev. Mávame strach zo spätnej väzby a z hodnotení. Okamžite si myslíme, že sme urobili niečo zlé. Alebo také prosté a liečivé ticho v miestnosti plnej ľudí si vzťahujeme na seba a myslíme si, že to spôsobuje naša neželaná prítomnosť. 🧠 Mozog je nastavený na rýchle rozhodnutia, nie na pravdu.Aby šetril energiu, často volí skratky, ktoré nám dávajú pocit istoty, no nie vždy odrážajú realitu. To môže viesť k mylným záverom, zbytočnému stresu a unáhleným rozhodnutiam. 👉 80 % automatických myšlienok je negatívnych. Náš mozog je nastavený na negatívnu zaujatosť, aby nás chránil pred nebezpečenstvom – ale dnes to skôr škodí. 👉 Mozog miluje rýchle odpovede. Preto často uveríme prvej myšlienke, hoci môže byť úplne nesprávna. Až 60 % našich spomienok je upravených našimi očakávaniami. 👉 Až 95 % myšlienok sa nám denne opakuje. Ak veríte chybným myšlienkam, budú sa len upevňovať. 💡 Chcete sa oslobodiť od nepravdivých myšlienok? Skúste tieto otázky:Čo ak môj mozog len rýchlo vyvodzuje závery? Je táto myšlienka fakt, alebo len moja interpretácia? Aké dôkazy ju potvrdzujú? A aké ju vyvracajú? Ako by som sa cítil/a, keby som tejto myšlienke neveril/a? Ak by túto situáciu videl niekto iný, ako by ju vnímal? Čo iné by mohlo byť pravdou? ✔️ Spochybňujte myšlienky: Máte na to dôkazy?✔️ Hľadajte alternatívy: Aké iné vysvetlenie existuje?✔️ Zmeňte perspektívu: Čo by na to povedal váš najlepší priateľ? 📌 Pravidlo: Neverte všetkému, čo vám váš mozog hovorí ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/1KYGP5eXfN/#sebarozvoj #pozitivnemyslenie #koučing #osobnyrast #myšlienkyNieSúFakty #mindset #mentálnaOdolnosť #pozitívneMyslenie #psychologia #cestavpred #zmenamyslenia
🙈🙈
👍
🌈 Ako si sfarbiť život a zažívať viac smiechu
🔥 Domnievate sa, že sa musíte každý deň brať príliš vážne, všetko musí sedieť na svojom mieste? Obávate sa, že ak sa uvoľníte, stratíte rešpekt?
🔹 Vaša myseľ sa môže preprogramovať na radosť – stačí vedieť, ako na to!
✅ Smiech znižuje stres až o 39 %! Smiech znižuje hladinu kortizolu, stresového hormónu, a podporuje uvoľnenie. Navyše, keď sa spolu smejeme, cítime sa viac prepojení a dôverujeme si.
✅ Farby ovplyvňujú našu náladu viac, než si myslíme. Napr. žltá povzbudzuje kreativitu, modrá upokojuje a červená zvyšuje energiu.
✅ Zmena postoja mení realitu. Neuroplasticita mozgu umožňuje, aby nové návyky pretvorili naše prežívanie života.
💬 Koučovacie otázky pre vás:
Tak tu končia všetky úspory 😂😂😂😂
Adaptácia na strednú školu je pre dieťa náročná. Sústreďte sa na podporu
Adaptácia na strednú školu je pre dieťa náročná. Sústreďte sa na podporu
Veľmi zaujímavé počúvanie o fasiangoch v stredoveku. Hry, ktoré nasinrpedkovia hrali počas tohto obdobia a verte, že niektoré boli kruté. Dozviete sa, čo si bežný ľud varil, čo robili až do jari, aké úrazy utrpeli a ako vyzerali oslavy konca zimy.
Rozprávanie o období, keď prestali platiť všetky pravidlá a svet bol naruby: sedliaci sa stávali kráľmi, žobráci dávali almužny, muži nosili sukne, rytieri bojovali bez brnenia s vankúšmi na bruchu. O období plnom hodovania, alkoholu, zábavy a karnevalov.
🤯 Vaša nálada nie je náhoda
🚗 Predstavte si, že sedíte v zápche, pred vami kolóna áut, ponáhľate sa. Ako zareagujete?
😡 Nahneváte sa, začnete vytrubovať, budete si v duchu nadávať a celý deň sa vám pokazí?
🎶 Alebo si pustíte obľúbenú hudbu, poviete si, že máte chvíľu pre seba, a vychutnáte si moment?
🧠 Neurálne siete sa menia podľa toho, na čo sa sústredíme. Čím viac sa zaoberáme negatívnymi myšlienkami, tým silnejšie sa tieto vzorce zakorenia v našom mozgu.
🤔 Vnímanie reality ovplyvňuje naše emócie. Interpretácia udalostí je dôležitejšia ako samotné udalosti. Inými slovami – nie je dôležité, čo sa stane, ale ako si to vysvetlíme!
✨ Vedome riadené myšlienky môžu zlepšiť náladu. PĽudia, ktorí si zapisovali veci, za ktoré sú vďační, zlepšili psychickú pohodu až o 25 %.
O popôrodnej depresii
Hostka ďalšej epizódy podcastu Ako sa máš, bola klinická psychologička, psychoterapeutka, certifikovaná pôrodná dula a neúnavná propagátorka zdravého pohľadu na svet žien pred, počas a po pôrode Mgr. Hana Celušáková, PhD.
Z vlastnej praxe vie, že každá piata žena nevníma pôrod ako pekný zážitok, ale že im hrozí aj popôrodná depresia. Tá je veľmi vážna, život ohrozujúca diagnóza, ak sa nerieši.
Výborné počúvanie o tom, prečo ľudia majú radosť z páchania zla.
Prečo sa násilie nedá tak jednoducho zastaviť.
Prečo sú slováci imúnni voči násiliu, sú lahko manipulovatelni a tolerujú zlo prichádzajúce z vládnych kruhov.
Neonacisti sú zlo. To neo – nový, má naznačovať, že sú lepší, ako tí, ktorí hlásali čistotu árijskej rasy a jej nadradenosť, keď sa rozhodli vyvraždiť celé národy a etniká. Nič také sa však nedeje, nacisti sa nezmenili, nech by mali akúkoľvek predponu pred názvom. Boj so zlom nesmieme vzdávať, aj keby sme prehrávali.
⏳ Zastavte sa na chvíľu… a ušetríte si množstvo stresu
🙌 Poznáte to, keď v práci musíte bojovaťs impulzívnymi reakciami? Kolegovia kritzujú nie len vašu prácu, ale aj osobu a vy im spätne odpálite útočnú správu.
🧠 Keď cítime silné emócie, aktivuje sa amygdala – centrum strachu a hnevu. Prefronátlny kortex, zodpovedný za logické myslenie, sa dočasne "vypne".
😤 90 sekúnd! Presne tak dlho trvá, kým intenzívna emocionálna reakcia prirodzene odznie – ak jej nedáme ďalšie „palivo“ myšlienkami.
🚀 Ľudia, ktorí pred reakciou vedome počítajú do 10 alebo si doprajú čas na premyslenie, robia o 60 % lepšie rozhodnutia. Emočná sebaregulácia vedie aj k lepším vzťahom.
👉 3 otázky života a smrti:
Bude to dôležité o týždeň?
🔮 Môžeme dôverovať svojej intuícii?
Predstavte si, že sa rozhodujete medzi dvoma pracovnými ponukami. Jedna je logicky lepšia – vyšší plat, kratší dochádzkový čas. Ale niečo vo vás hovorí, že tá druhá by mohla byť lepšia. Mali by sme počúvať tento „vnútorný hlas“?
Dan Ariely v knihe Aká drahá je intuícia? skúma, kedy je intuícia naším najlepším radcom a kedy nás môže zviesť na nesprávnu cestu.
🧠 Prečo sa niekedy mýlime?
Intuícia sa často spolieha na vzorce, ktoré sme si vytvorili na základe minulých skúseností. No nie vždy sú tieto vzorce správne. Napríklad:
- Máte pocit, že drahší produkt musí byť lepší? Ariely dokázal, že ak dvom skupinám ľudí dá rovnaký energetický nápoj, ale jedna skupina verí, že je lacný a druhá, že je drahý – tá druhá podá lepší výkon. Prečo? Lebo náš mozog očakáva, že drahšia vec funguje lepšie.
- Alebo ste niekedy kupovalikurz či knihu, lebo stemali pocit, že „niečo mi hovorí“, že to bude skvelé, a nakoniec ste to nevyužili?
🔎 Niečo málo na čítanie
Bezmocní a bez záujmu. Prečo sa takto cítia mladí ľudia na Slovensku?
Majú najviac síl, plné priehrštie možností a priestor na aktívne zapájanie sa do života. Naši mladí dospelí, ktorí už poväčšinou sú zapojení do pracovného procesu alebo mu budú bezprostredne čeliť, sú veľmi dôležitou súčasťou spoločnosti. Prečo si však väčšina z nich myslí, že nemajú vplyv na verejnú politiku a politické rozhodovanie? Prečo sa cítia byť vynechaní z tvorby verejných politík, ktoré formujú predovšetkým ich budúcnosť? Pozrieme sa na to, ako mladí ľudia vnímajú seba v dnešnej spoločnosti a ako vidia svoju budúcnosť na Slovensku.
Našimi hostkami sú výskumníčka Katarína Čavojská, ktorá sa prioritne venuje témam spojeným s mládežou ako napr. participácia, či voľnočasové trendy a Valentína Sedileková, zakladateľka projektu Chuť žiť, ktorý sa venuje témam porúch príjmu potravy.
V rozhovore sa dozviete:
*či sme splatili spoločenský “pandemický” dlh voči mladým ľuďom a ako sa vlastne dnes na Slovensku cítia,
*prečo má vyše osemdesiat percent mladých ľudí pocit, že politici sa o nich nezaujímajú,
čo je to “youth washing”,
*ako môžeme posilniť mladých ľudí, aby boli pripravení na zvládanie veľkých prichádzajúcich výziev.
🖤🤍 Všetko alebo nič: Pasca mysle, ktorá vás vyčerpáva
🤯 Poznáte ten pocit, keď sa niečo nepodarí, a vy si hneď poviete: „Som úplne neschopná!“ alebo „Toto nikdy nedám!“? Alebo keď niekto nesplní vaše očakávania, okamžite ho odpíšete?
Toto je čierno-biele myslenie – spôsob, akým sa naša myseľ snaží urobiť svet jednoduchším, keď sme pod stresom. Dáva nám falošný pocit istoty.
👉 Keď sme v strese, mozog hľadá istoty.
📌 Keď sme v strese, naša amygdala (časť mozgu zodpovedná za strach) prevezme kontrolu a núti nás myslieť extrémne. Výsledkom je, že strácame schopnosť vidieť realitu objektívne. Stres oslabuje našu schopnosť vidieť nuansy – keď sa bojíme, mozog zapína režim prežitia a všetko zjednodušuje na „dobré“ alebo „zlé“
📌 Ľudia s čierno-bielym myslením sú náchylnejší na úzkosti a depresie, pretože nevidia strednú cestu a často sa cítia bezmocní. 📌 Myšlienkový vzorec „všetko alebo nič“ súvisí s prokrastináciou – ak niečo nevieme urobiť dokonale, radšej to neurobíme vôbec. Zároveň je to obranný mechanizmus, ktorý nám pomáha vyrovnať sa s neistotou, no zároveň nám bráni vidieť riešenia.
❓ Pomocou techniky „Reframing” (preformulovanie myslenia) zastavte svoje extrémne myšlienky a nahraďte ich otázkami:
Vnější a vnitřní motivace
Vnější a vnitřní motivace
Výjav z našej domácnosti 😂😂😂😂
- Kto si?
- Som smrť.
- Prišla si po mňa?
- Nie, prišla som po tvoje izbové rastliny.
🙈🙈😂😂
V 60. rokoch minulého storočia urobila harvardská doktorandka Jean Briggsová fascinujúci objav o povahe ľudského hnevu. Vo veku 34 rokov sa vydala za polárny kruh, kde strávila sedemnásť mesiacov v tundre. V tomto nehostinnom prostredí nebolo ciest, vykurovacích systémov ani obchodov s potravinami. Zimy boli kruté, s teplotami klesajúcimi pod -40 stupňov Celzia. Briggsová presvedčila rodinu Inuitov, aby ju „adoptovali“, aby mohla zaznamenať ich život v jeho prirodzenom prostredí.
Čoskoro si všimla niečo výnimočné: dospelí Inuiti disponovali mimoriadnou schopnosťou ovládať svoj hnev. Zdalo sa, že sa nikdy nerozčuľujú. Napríklad raz niekto v iglu prevrhol vriaci čajník a poškodil ľadovú podlahu. Nikto sa nad tým nepohoršoval. „Škoda,“ poznamenal pokojne vinník a bez slova sa vybral po novú vodu. V inom prípade sa rybárska šnúra, ktorú plietli niekoľko dní, pretrhla už pri prvom použití. Nikto neprejavil rozhorčenie. „Upleťme ju znova,“ zaznela jediná reakcia.
V porovnaní s nimi pôsobila Briggsová ako neskrotné dieťa, hoci sa usilovala ovládať. Bola oveľa impulzívnejšia a rozhodla sa zistiť, ako Inuiti vychovávajú deti tak, aby sa z nich stali emocionálne vyrovnaní dospelí. Ako dokážu premeniť malé deti náchylné na záchvaty hnevu na ľudí s absolútnym pokojom?
Raz bola svedkom neobyčajnej scény: mladá matka sa hrala so svojím rozčúleným synčekom, ktorý mal asi dva roky. Podala mu kamienok a povzbudila ho: „Udre ma ním! No tak, silnejšie!“ Keď chlapček hodil kameň, žena si zakryla oči rukami, predstierala plač a zamrnčala: „Uuuuu. To bolelo!“ Briggsovú to úplne zmiatlo. Zdalo sa, že takéto správanie odporuje všetkému, čo dovtedy vedela o inuitskej kultúre. Neskôr však pochopila, že išlo o premyslený výchovný nástroj na učenie kontroly nad vlastným hnevom.
Inuitské matky sa držia jedného zásadného pravidla: nikdy nekričia na malé deti. Veria, že krik a hnev v hlase sú nielen nevhodné, ale aj neúčinné. Ak dieťa udrie alebo pohryzie rodiča, je zbytočné reagovať hnevom – ten len prehlbuje napätie.
Podľa Inuitov je kričanie na dieťa ponižujúce pre dospelého človeka. Takáto reakcia učí dieťa, že na problémy treba odpovedať hnevom. Rodičia, ktorí majú pod kontrolou vlastné emócie, dávajú deťom príklad, ako zvládať aj tie ich.
Ak sa dieťa rozzúrilo, udrelo niekoho alebo spadlo do záchvatu hnevu, nedostalo trest. Rodičia namiesto toho počkali, kým sa upokojí, a potom zahrali scénku, v ktorej zopakovali situáciu aj jej dôsledky – vždy s hravým, miernym tónom. Takéto „minidivadielka“ sa často začínali provokatívnou otázkou. Ak dieťa udrelo niekoho iného, matka sa ho mohla spýtať: „Prečo neudrieš aj mňa?“ Ak dieťa skutočne udrelo, namiesto kriku matka zahrala, ako ju to bolí. „Zranil si ma a rozplakal – chcel si to naozaj?“
Tieto scénky majú nielen výchovný efekt, ale zároveň učia deti odolnosti voči provokáciám a posilňujú ich emocionálnu stabilitu. Dávajú im priestor na precvičovanie sebaovládania ešte predtým, než ich pohltia skutočné emócie. Táto metóda je nesmierne dôležitá, pretože v záchvate hnevu je náročné ovládnuť sa – dokonca aj pre dospelého.
Pravidelným tréningom kontroly emócií v pokojných chvíľach si človek buduje schopnosť zvládať hnev aj v kritických situáciách. Deti prežívajú celé spektrum emócií oveľa intenzívnejšie, pretože ich prefrontálna kôra mozgu ešte nie je úplne vyvinutá. To, ako rodičia reagujú na ich emócie, sa tak doslova zapisuje do ich mozgu a formuje ich budúce správanie.
🔮 Aké posolstvo vám prináša toto stvorenie?
👁️ Predstavte si, že kráčate lesom. Ticho, len šepot vetra a zvuky prírody. A zrazu – pred vami sa objaví toto zvláštne stvorenie. Akoby pochádzalo z iného sveta. Je strážcom dávnych tajomstiev? Symbolom vnútornej premeny? Alebo poslom, ktorý vám chce niečo dôležité povedať?
🌀 Každý obraz, ktorý nás osloví, v sebe nesie odkaz pre našu myseľ a dušu. Psychológia dnes potvrdzuje, že symboly a archetypy dokážu aktivovať hlboké vrstvy nášho podvedomia a otvoriť nám cestu k odpovediam, ktoré si nosíme v sebe.
📌 Intuícia je reálna a dokázateľná. Naše podvedomie vie správnu odpoveď skôr, ako si ju vedome uvedomíme. Preto sa niekedy "len tak cítime", že niečo je správne.
📌 Symboly menia náš mozog. Symboly a metafory aktivujú oblasti mozgu spojené s emóciami a rozhodovaním. Preto nás mystické obrazy tak priťahujú. Vnímanie mystických obrazov aktivuje časti mozgu spojené s intuíciou a hlbším pochopením seba samého.
📌 Sebapoznanie = silnejšie mentálne zdravie. Ľudia, ktorí si kladú otázky o svojom vnútri, zvládajú stres a neistotu omnoho lepšie.
✍ Odpovedzte si na tieto otázky:
