🎨 Skús to znova, ale inak
🖍️ „Moja dcéra sa rozplakala, keď som jej navrhla, aby obrázok ešte raz nakreslila lepšie. Vraj to už nechce robiť znova.“ ZKoľkokrát aj my dospelí vzdáme niečo po prvom pokuse, lebo to „nie je dosť dobré“? Pravda je, že schopnosť revidovať svoje nápady – pozrieť sa na ne z odstupu, upraviť ich, prijať spätnú väzbu – je jedna z najdôležitejších zručností pre život. A dá sa trénovať. Od detí až po dospelých.
🧠 Deti, ktoré sú vedené k revízii svojich prác, si rozvíjajú „growth mindset“ – presvedčenie, že sa môžu zlepšovať úsilím, nie talentom a vzniká práve vtedy, keď učíme deti, že chybou sa učia. Deti, ktoré revidujú svoje práce aspoň 3×, dosahujú o 45 % lepšie výsledky v tvorivom myslení.
💬 Kvalitná spätná väzba má najväčší vplyv na učenie zo všetkých pedagogických zásahov. Práca so spätnou väzbou zvyšuje odolnosť voči zlyhaniu a stresu.
❤️ Deti, ktoré sa učia prijímať konštruktívnu kritiku, majú neskôr v živote vyššiu emocionálnu odolnosť a zdravšie medziľudské vzťahy.
💭 Otázky pre vás:
Kedy ste naposledy dovolili sebe alebo dieťaťu „urobiť chybu“?
Zabudnime na spomienkový optimizmus. Žijeme v ekonomicky najlepších časoch
Slováci trpia spomienkovým optimizmom. Vracajú sa k minulosti. No nie preto, že bola lepšia. Preto, lebo bola jednoduchšia. Aj keď žijeme v komplikovanom svete, životná úroveň sa podstatne zlepšila. A naďalej sa zlepšuje.
👨👩👧👦 Rodinná večera nie je len o jedle
🕯️ Pred pár mesiacmi sme si s rodinou povedali, že každý týždeň pri večeri otvoríme jeden mýtus a pozrieme sa, ako to naozaj je. Najprv to znelo ako drobnosť. Ale viete čo? Zmenilo to atmosféru u nás doma. Jeden týždeň sme riešili: „Človek používa len 10 % mozgu.“ Na druhý: „Hádky vo vzťahu sú znamením, že niečo nie je v poriadku.“ A minule: „Ak sa bojím, nemal by som to ukazovať.“.
💡 Deti, s ktorými rodičia pravidelne diskutujú o mýtoch a faktoch, majú o 25% lepšie rozvinuté argumentačné schopnosti a vyššie EQ.
💡 Vyvracanie omylov v ranom veku posilňuje mozgové dráhy zodpovedné za racionálne rozhodovanie.
💡 Takáto komunikácia vedie k nižšiemu stresu v rodinách a vyššej dôvere medzi členmi. Pochybovanie v bezpečnom prostredí (napr. doma pri stole) znižuje úzkosť a posilňuje empatiu. Rodiny, ktoré vedú „reflexívne rozhovory“, majú o 30% vyššiu emocionálnu stabilitu a dôveru medzi členmi.
💬 Otázky pre vás:
Kedy naposledy ste sa snažili niekoho pochopiť namiesto presviedčania?
Mnohé deti majú priveľa krúžkov, nemajú čas na hru, priateľstvá ani nudu
Sú to zrejme vaše deti, ich kamaráti alebo deti vašich známych.
🚵 Cítite, že balansujete na kopci povinností?
🔻 ,,Niekedy mám pocit, že život vyzerá presne takto: vysoké bloky povinností, nahromadené úlohy a ja balansujem na tých najvyšších.
A pritom navonok pôsobím… pokojne. “Veď to zvládam.”" Poznáte to?
🔬 Mentálne preťaženie skresľuje realitu. Mozog pri strese preceňuje hrozby o 200–300%.
🔬 Malé rozhodnutia tvoria najväčšiu únavu. Rozhodovacia únava spôsobuje, že ľudia konajú impulzívne.
🔬 Vizualizácia problémov mimo seba zvyšuje ich riešiteľnosť o 42%.
🔍 Otázky:
Národná tragédia Slovenska tiká na školách. Deti, ktoré nevedia čítať, pôjdu o chvíľu voliť
Aké výsledky dosahujú naši žiaci v medzinárodnom porovnaní.
Čo znamená, ak žiaci nemajú rozvinutú čitateľskú gramotnosť.
A čo musíme urobiť pre to, aby sa vzdelávanie zlepšilo.
Deti v našich školách sa zhoršili v matematike aj čítaní. Každý tretí žiak navyše nedosahuje ani základnú úroveň vedomostí. Alarmujúce výsledky testovania PISA kriticky zhodnotil aj minister školstva Tomáš Drucker: „Treba si priznať, že za problém nemôže nikto iný, žiaden iný štát ani svetové sprisahanie, je to problém nás, Slovenskej republiky. Je to naša národná tragédia a dôvodom je dlhodobé zanedbávanie financií a priorít školstva.“
😤 Nepotrebujete potlačiť hnev. Len mu dajte spoločnosť
💬 Po dlhom dni sa vrátite domov, partner (alebo kolega) povie niečo, čo vás podráždi. Cítite, ako sa vo vás dvíha vlna frustrácie. A v tej chvíli sa všetko láme – buď sa zatnete, alebo odpálite druhého. Ale čo ak by ste namiesto toho… pridali ďalšiu emóciu? Trochu zvedavosti („Čo ma na tom vlastne tak rozčúlilo?“), alebo priznanie zmätku („Som zmätený, čo tým chcel povedať…“). Možno dokonca rozpoltenosti („Časť vo mne súhlasí, časť sa búri…“). A to je ono. Nemusíte svoje emócie potláčať — stačí ich rozšíriť. Keď k hnevu pridáte zvedavosť, vznikne rozhovor. Keď k smútku pridáte nádej, vznikne pohyb. Keď k frustrácii pridáte súcit, vznikne zmena.
🧠 Emócie nie sú fixné, ale vytvárané mozgom. Čím širšiu emocionálnu slovnú zásobu máte, tým lepšie zvládate stres. Pomenovanie emócií aktivuje mozgové centrum sebakontroly – doslova „schladí“ amygdalu, teda časť mozgu zodpovednú za reakciu hnevu.
💬 Pozitívne emócie rozširujú myslenie a zlepšujú tvorivosť aj riešenie problémov. Zdieľanie zraniteľnosti zvyšuje dôveru vo vzťahoch – doma aj v práci.
❤️ Páry, ktoré počas konfliktu dokážu vyjadriť aj „mäkšie“ emócie (napr. zvedavosť, smútok), majú vyššiu šancu na dlhodobú spokojnosť. Ľudia, ktorí dokážu pomenovať viac emócií (tzv. emotional granularity), zvládajú stres o 30% lepšie.
🧭 Otázky, ktoré si môžete položiť:
Akú emóciu práve cítite pod svojím hnevom?
Nebojme sa priznať, že nevieme všetko, aj žiaci nám môžu poradiť
Stredoškolský a vysokoškolský učiteľ informatiky Martin Cápay vedie žiakov k tomu, aby získané digitálne zručnosti vedeli využiť aj v bežnom živote. O svoje poznatky sa delí tiež s budúcimi učiteľmi informatiky, ktorých pripravuje na pedagogickú prax. Prečo je dôležitá digitálna gramotnosť, aké digitálne zručnosti by mali mať učitelia a aké žiaci?
👭 Čo je podľa vás niekedy ťažké na priateľstvách?
🧱 „Mám kamarátku, ktorú mám úprimne rada. Ale posledný rok sa odmlčala. Neviem, či som spravila niečo zle... alebo len nemá čas. A hoci mám chuť sa jej ozvať, vo mne niečo hovorí: ‚Nech sa ozve ona.‘“ Poznáte to? Ten tichý odstup, ktorý sa pomaly zmení na múr. Niekedy nie je problém v tom, že by sme sa nemali radi, ale v tom, že sa nepočúvame navzájom.
💡 Až 65% ľudí sa vyhýba ťažkým rozhovorom s priateľmi zo strachu, že ich stratia. Kvalitné priateľstvo rovnaký vplyv na zdravie ako pravidelné cvičenie. Dobré priateľstvá znižujú stres a zlepšujú imunitu.
💡 Priemerne trvá 200 hodín kvalitne stráveného spoločného času, kým sa z dvoch ľudí stanú blízki priatelia. Nie počet rokov, ale kvalita rozhovorov určuje hĺbku vzťahu.
💡 Mozog reaguje na stratu priateľa podobne ako na fyzickú bolesť. Nedostatok emočnej reciprocity je najčastejším dôvodom, prečo sa priateľstvá rozpadnú. Keď sa dlhodobo necítime vypočutí, vzťah ochladne.
❓ Otázky pre vás:
Čo by ste chceli, aby váš priateľ vedel o tom, ako sa cítite?
Učia a vychovávajú na štátnej škole alternatívne – cez zážitky, vonku a bez známok
Učiteľka prvého stupňa Katarína Vajkai a vychovávateľka Katarína Bugáňová na Základnej škole Pohraničná v Komárne vo vzdelávaní a výchove využívajú zážitkové učenie, čím dokazujú, že aj štátne školy môžu vo vzdelávaní uplatniť alternatívne prvky. Aké to sú? Ako na túto formu výučby reagujú rodičia či iní učitelia?
💡 Musíte mať vždy pravdu?
🧠 Viete, že uznať argument druhej strany neznamená prehrať? Naopak, znamená to rásť. A práve v tom je sila. Uznanie výhrad druhej strany nie je slabosť. Je to znak sebavedomia a emocionálnej zrelosti.
🧩 Ľudia, ktorí priznávajú platnosť argumentov iných, pôsobia dôveryhodnejšie a charizmatickejšie.
💬 Uznanie chyby zvyšuje empatiu a otvorenosť v komunikácii o 42%.
💞 Schopnosť prijať spätnú väzbu bez obrany je kľúčovým znakom vysokej EQ. Ľudia, ktorí si dovolia priznať „možno máš pravdu“, majú o 27% pevnejšie medziľudské vzťahy.
💬 Otázky, ktoré si môžete položiť:
Čoho sa v skutočnosti bojíte, keď niekomu priznáte, že má pravdu?
Ak chceme riešiť polarizáciu, musíme začať brať vážne tému emócií
Polarizovaná spoločnosť je zraniteľná - má problém posúvať sa vpred, hľadať spoločné riešenia a prijímať rozhodnutia, ktoré majú širokú podporu a okrem toho v nej stúpa aj riziko násilia.
Najväčšiu časť zodpovednosti za polarizáciu majú politici a političky no popri nich dnes už aj vlastníci sociálnych sietí, ktorí zarábajú na virálnom obsahu.
Zároveň však platí, že verejnosť nie je bezmocná: tak ako inštitúcie vplývajú na nás, aj my ľudia vplývame na ne.
Čo pomáha, ak žijeme v rozdelenej spoločnosti? A čo naopak poškodzuje našu schopnosť rozumieť si navzájom a zvyšovať dôveru medzi ľuďmi?
V podcaste Ľudskosť sa Barbora Mareková sa rozpráva so sociologičkou Zuzanou Fialovou o tom, ako vzniká polarizácia a čo môžu robiť ľudia bez politickej funkcie, ktorým záleží na vzťahoch s ľuďmi, ktorí vnímajú veci inak.
"Ukazuje sa napríklad, že fact checkingové aktivity nie sú veľmi účinné," vraví Zuzana v podcaste, "pretože ich cieľom je racionálna argumentácia a vyvracanie hoaxov. A kým nebudeme brať vážne aj emócie - aj tie svoje, ale aj emócie druhých ľudí, tak sa veľmi neposunieme - ani v riešeniach problémov a ani v kvalite vzťahov."
"Keď si tu budeme opakovať, že sme neschopní a že to táto krajina nikam nedotiahne, je to samospĺňajúca sa prognóza," vraví v podcaste a vysvetľuje aj, čo je podľa nej lepší prístup.
🧩 Každý problém má viac než dve strany
😤 Poznáte ten pocit, keď sa hádka zmení na boj o to, kto má pravdu? Či už v práci, v rodine alebo na sociálnych sieťach, často vidíme len dve strany mince. Ale čo ak má každá situácia viac uhlov, než sa na prvý pohľad zdá?
🧠 Pri polarizácii mozog reaguje podobne ako pri ohrození – aktivuje sa amygdala, klesá schopnosť empatie a logického uvažovania. Empatia aktivuje mozgové centrá spojené s porozumením a znižuje obranné reakcie.
🧠 Ľudia, ktorí dokážu vnímať viac perspektív, zažívajú menší stres a majú lepšie vzťahy a sú o 45% efektívnejší v riešení konfliktov.
🧠 Otvorený dialóg znižuje polarizáciu až o 23%, ak sa používa metóda reflektívneho počúvania. Tímy, ktoré podporujú diverzitu názorov, majú až o 60 % viac inovatívnych nápadov.
💬 Otázky, ktoré menia hru:
Čo v tejto situácii naozaj potrebujete vy a čo potrebuje druhá strana?
Jak fungují Emoce v Mozku? Co je Opravdová Intimita?
Dnes se bavíme o jednom z nejdůležitějších aspektů našeho prožívání – emocích.
Emoce nás doprovázejí všude. Formují naše vztahy, ovlivňují rozhodnutí a doslova přetvářejí mozek i tělo. Ale jakou mají funkci? Co se stane, když jich je moc? A jak se učíme regulovat to, co cítíme?
V této epizodě rozplétáme vše od neurovědy emocí až po jejich psychologickou a existenciální rovinu. Mluvíme o tom, proč je úzkost ve skutečnosti nástroj předvídání, proč potlačené pocity nejsou selhání, ale strategie přežití, a jak se tělo učí z emocí - ne jinak než mozek.
Dozvíš se:
jak funguje mozek, když cítí
proč není možné „nemít emoce“
co je mýtus empatie a performativní empatie
co znamená intimita a jak se k ní dostáváme přes zranitelnost
proč je autenticita trénovatelná schopnost, ne povahová vlastnost
Tohle je epizoda, která tě pozve zpátky do těla, pravdy a vztahu k sobě.
A možná zjistíš, že emoce nejsou bouře, ale kompas.
🗣️ Prečo sa ľudia niekedy bránia aj dobrým radám?
🎯 Matka so synom sa neustáoe hádali o tom, „čo je správne“ – škola, priatelia, hodnoty. Syn sa rozhodol ísť študovať umenie, no matka ho stále presviedčala, že by mal radšej „niečo isté“ – ekonomiku. Syn prestal komunikovať a zatvoril sa do izby. Matka bola zúfalá: „Ja to myslím len dobre. Prečo ma nepočúva?“ Až raz si uvedomila, že nejde o to, kto má pravdu, ale že jej syn má pocit, že ho stále do niečoho tlačí. Keď namiesto „musíš“ povedala „je to na tebe“, zrazu sa medzi nimi objavil pokoj. Nie preto, že by zrazu súhlasili, ale preto, že sa cítil rešpektovaný.
🧩 Keď sa človek cíti tlačený do zmeny názoru, aktivuje sa obranné centrum mozgu (amygdala). Empatia a rešpekt ju však deaktivujú a otvárajú priestor pre dialóg. Ľudia, ktorí majú pocit autonómie v rozhodovaní, sa vyznačujú vyššou vnútornou motiváciou a menším odporom voči autorite. Presviedčanie často vyvoláva tzv. reaktanciu – psychologický odpor, pri ktorom človek bráni svoju slobodu aj vtedy, keď by inak súhlasil.
💬 Rešpektujúca komunikácia zvyšuje ochotu počúvať o 43%.
🧠 Vzťahy, v ktorých partneri rešpektujú autonómiu druhého, sú o 32% stabilnejšie a spokojnejšie.
💬 Otázky pre vás:
Čo sa vo vás deje, keď druhý nesúhlasí s vaším názorom?
Hľadať si partnera podľa fotky je zradné. Appka priamy kontakt nenahradí
Cez internet sa zoznamuje stále viac ľudí. Často fungujú na povrchnom princípe a môžete tak odmietnuť fotku človeka, ktorý by vám v realite bol veľmi sympatický. Aké tieto appky prinášajú pozitíva a aké negatíva a tiež, ako spolu so sociálnymi sieťami vplývajú aj na už existujúce vzťahy.
📢 Keď hovoríte priveľa, druhá strana počúva menej
👉 Koľkokrát ste sa už pristihli, že sa snažíte niekoho presvedčiť všetkými argumentmi, ktoré vám napadnú a nakoniec to dopadlo opačne? Niekedy máme pocit, že ak chceme presvedčiť druhých — partnera, kolegu či dieťa — musíme mať tisíc argumentov. Ale v skutočnosti... práve tým často všetko pokazíme. Váš partner prestane počúvať. Kolega sa stiahne do obrany. A vy máte pocit, že ste „urobili maximum“, no, nič sa nezmenilo.
🧩 Ľudia, ktorí formulujú menej argumentov, pôsobia presvedčivejšie, ich mozog je vnímaný ako dôveryhodnejší. Ľudia si pamätajú v priemere len 3 hlavné body z akejkoľvek diskusie, viac informácií znižuje presvedčivosť. Keď človek v komunikácii používa viac než 4 dôvody na obhajobu svojho názoru, klesá jeho vnímaná kompetentnosť o 27%.
🗣️ Pri nadbytku informácií nastáva „argumentačná únava“ – druhá strana si zapamätá len slabé body, nie silné. Jednoduché argumenty pôsobia dôveryhodnejšie než komplexné vysvetlenia.
💡 Silné argumenty aktivujú oblasti mozgu spojené s dôverou a empatiou, nie s obranou a stresom.
💬 Otázky, ktoré si môžete položiť:
Ktorý argument je naozaj kľúčový pre to, čo chcetem vyjadriť?
Inšpirácia na november 😊
Taká menšia zaujímavosť 😊
Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné
“Bola som prekvapená, v akej miere sa tie veci vyskytujú aj v životoch iných ľudí,” vraví spisovateľka Ivana Gibová o témach vo svojej najnovšej knihe Babička, za ktorú dostala už dve prestížne ceny.
Zachytáva v nej medzigeneračné vzťahy v rodine, alkoholizmus, traumy, starobu, ale aj témy, ako je priateľstvo, či starostlivosť o druhých.
Spoznávame v nej prežívanie dievčaťa, ktoré vyrástlo na sídlisku na východe Slovenska.
V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Ivanou o procese písania knihy a o tom, ako autorka vníma otváranie tém, o ktorých väčšina z nás nedokáže otvorene hovoriť.
“Keď ideme v umení na dreň, máme schopnosť rozrušovať," vraví Ivana v podcaste. "A myslím si, že keď k tomu ako tvorkyňa nepristupuješ tak, že sa do toho vkladáš - a si aj reálne otvorená - tak sa to ľudí až tak nedotkne.”
Rozprávajú sa aj o autorkinom živote. Ivane v dospelosti diagnostikovali hraničnú poruchu osobnosti a medzičasom má viacero skúseností s odbornou podporou, ktorá jej veľmi pomohla.
“Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné. Že všetko prežívam veľmi intenzívne a moja emocionalita - hoci som to vtedy ešte nevedela takto pomenovať - je iná. A bola veľmi znepokojená a frustrovaná tým, že to neviem vysvetliť druhým.”
Ivana približuje, čo všetko vie o sebe dnes, aj vďaka odbornej pomoci a čo pre seba spravila, aby sa cítila dobre.
🏃♂️ Keď máte pocit, že sa topíte… bežíte len cez inú prekážku
👉 V živote to niekedy vyzerá ako na prekážkovom behu. Len čo preskočíte jednu prekážku, už vás čaká ďalšia. Niekedy dopadnete do vody, inokedy na suchú zem. A presne tam sa ukáže, či máte mentálnu kondíciu pokračovať.
🧠 Mentálna odolnosť rastie o 37%, keď ľudia pravidelne reflektujú svoje rozhodnutia.
⏱️ Až 70% ľudí, ktorí pracujú s pomhajúcim profesionálom, cíti väčšiu sebadôveru a jasnosť v cieľoch.
❤️ 86% klientov uvádza citeľné zlepšenie životnej spokojnosti po kvalitnom profesionálnom rozhovore.
🔍 Skúste si položiť tieto otázky:
Čo je teraz vaša najväčšia „prekážka“ a čo by ste o nej hovorili, keby bola vašim trénerom?
Často sa stáva, že žena odchádza od násilného partnera na viackrát
Slovensko sa v roku 2023 umiestnilo na chvoste rebríčka Indexu rodovej rovnosti. Spomedzi európskych krajín skončilo na piatom mieste od konca. Judita Majerová je riaditeľkou bezpečného ženského domu Brána do života, kde poskytujú útočisko ženám a ich deťom, na ktorých bolo páchané násilie. Hovorí, že proces odchodu od násilného partnera, kým sa žena osamostatní a preberie kontrolu nad životom, je dlhý. Ako funguje bezpečný ženský dom a čo môžeme robiť, ak sme svedkami rodovo-podmieneného násilia?
💃 Ako premeniť hádku na rozhovor
🥊 On tvrdil: „Ty ma nikdy nepočúvaš!“ Ona zase: „Ty mi stále skáčeš do reči!“ Vzduch hustý, napätie by sa dalo krájať. A pritom by stačilo len jedno: poukázať na to, v čom sa zhodnete. v ten moment sa mení energia rozhovoru. Z boja sa stáva dialóg. Z napätia vzniká spolupráca.
🔬 Keď ľudia počas diskusie poukážu na spoločné body, zvyšuje sa ochota druhej strany zvážiť ich názor až o 67%. Uznanie časti pravdy druhej strany znižuje stresové reakcie o 32%.
🔬 Pri súhlase aktivujeme v mozgu oxytocín – hormón dôvery. Ľudia, ktorí počas konfliktu prejavia empatiu a uznanie, si udržia 2× vyššiu úroveň dôvery aj po hádke.
🔬 Konštruktívny dialóg znižuje hladinu stresu a zlepšuje vzťahovú spokojnosť o 42%.
🎯 Otázky pre vás:
Kde vo svojich rozhovoroch najčastejšie „bojujete“ namiesto „tancujete“?
Nehanbím sa za to, že chcem žiť inak ako ostatní. Hlúpo by sa mali cítiť ľudia, ktorí iným vyčítajú, že sú sami sebou
Spoločnosti si ho najali, aby vytvoril čokoládový dážď, zistil, ako predať nepredajné umelé diamanty, či preskúmal, ako by sa ľudia mohli zbaviť psychického bloku, keď vidia auto bez vodičov za volantom.
👩❤️👨 Báli ste sa už niekedy, že svojho partnera stratíte?
💔 „Viete, ja sa nebojím, že ma opustí. Bojím sa, že jedného dňa sa zobudím a už tam citovo nebude.“ Ticho. A presne tam sa začína najväčší strach vo vzťahu, nie z rozchodu, ale z emocionálneho odpojenia.
🧠 83% vzťahov sa rozpadne nie kvôli konfliktu, ale kvôli emocionálnemu odpojeniu. Až 69% konfliktov vo vzťahoch sa nikdy úplne nevyrieši. Rozhodujúci je spôsob komunikácie, nie obsah hádky.
🧠 Partneri, ktorí denne vyjadrujú vďačnosť, majú o 50% vyššiu mieru spokojnosti vo vzťahu.
🧠 Strach zo straty partnera často vedie k úzkostnej pripútanosti, ktorá paradoxne partnera ešte viac odďaľuje. Atrach zo straty partnera je často prepojený s nedostatkom emocionálneho bezpečia, nie s reálnou hrozbou rozchodu.
💭 Otázky pre vás:
Kedy ste naposledy cítili, že sa partner vzďaľuje?
Neviditeľný ľadovec: Keď vidieť neznamená vnímať
Ak máme silné očakávania, môžeme prehliadnuť veci, ktoré im nezodpovedajú.
👩👦 Čomu by ste verili, keby ste sa narodili inde?
👉 Možno ste si všimli, že niektoré hádky v rodine či práci sa opakujú ako pokazená platňa. Nie preto, že by niekto mal „zlý“ názor, ale preto, že sme nikdy nezistili, ako k nemu vlastne dospel.
🧩 Podľa Dunning-Kruger efektu majú ľudia tendenciu nadhodnocovať správnosť svojich názorov, aj keď im chýbajú informácie. Keď človeka požiadate, aby vysvetlil, ako k názoru došiel, aktivujú sa časti mozgu zodpovedné za empatiu a sebareflexiu.
💭 Otvorené otázky znižujú obranné reakcie a podporujú reflexiu. Ľudia, ktorí pravidelne reflektujú svoje presvedčenia, robia až o 60% lepšie rozhodnutia.
💡 Naše názory sa formujú imitáciou prostredia, nie logickým uvažovaním. Až 80% našich názorov je založených na naučených vzorcoch, nie na osobnej skúsenosti.
💬 Otázky, ktoré môžete skúsiť už dnes:
Čo vás priviedlo k tomuto názoru?
V krízovej situácii deti regulujú svoje emócie podľa dospelých, ktorí sa o ne starajú
Deti vnímajú spoločenské dianie a mnohé deti majú otázky: o násilí na školách, vojne, klimatickej kríze či o politickej situácii v krajine.
Ako vytvárať deťom pocit bezpečia vo svete ktorý nie je celkom bezpečný? A ako posilňovať psychologickú odolnosť detí, keď aj my dospelí cítime niekedy úzkosť?
V náročných situáciách deti sledujú emócie dospelých a pozorujú pritom, aký význam vkladáme do udalostí my.
My dospelí máme zodpovednosť za to, čo deti vidia a čo počujú. A je to oveľa dôležitejšie ako pravidlá, ktoré im hovoríme. Deti sa dívajú na nás, ako ich napĺňame.
Výskum Murraya Strausa priniesol teóriu prenášania kultúrnych vzorcov, ktorá hovorí, že čím viac spoločnosť schvaľuje používanie násilia alebo ho legitimizuje, tým viac sa toho násilia v spoločnosti vyskytuje. A tá vlna násilia sa nezastaví pred deťmi.
Ľudia, ktorí boli po traumatickej udalosti vystavení médiám a viedol sa s nimi rozhovor o tom, ako sa cítia a aký je ich príbeh, majú riziko vzniku posttraumatickej stresovej poruchy až dvaapolnásobne vyššie. Priamych zasiahnutých sa preto snažíme chrániť a hovoríme im, aby neposkytovali rozhovory pred kamerou.
👫 Ako zmeniť názor bez hádok
🌱 Manželský pár sa háda o tom, či je „telefón pri večeri problém“. On: „Veď len pozerám správy!“ Ona: „Ale mne sa to zdá neúctivé.“ Po desiatich minútach sa hádka zmenila na súboj ega. Až kým sa nestalo niečo malé, ale prelomové. Ona sa zhlboka nadýchla a spýtala sa: „Aké dôkazy by si potreboval vidieť, aby si uznal, že telefón pri stole nám škodí?“ Ticho. A zrazu namiesto hádky začal rozhovor. Nie o tom, kto má pravdu. Ale o tom, čo by druhému pomohlo zmeniť pohľad.
🧬 Ľudia menia názor skôr, keď majú pocit, že sú vypočutí, nie porazení. Ľudia sa rozhodujú nie podľa faktov, ale podľa pocitu bezpečia. Argumenty menia názory len vtedy, ak sa druhá strana cíti vypočutá.
🧭 Otvorené otázky znižujú obrannosť mozgu o 40%.
❤️ Uznanie druhej perspektívy je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako meniť presvedčenia bez konfliktu.
💬 Otázky, ktoré môžete vyskúšať:
Čo sa zmení, keď sa prestanete snažiť mať pravdu, a začnete sa pýtať?
Komplimenty a poznámky na vzhľad sú zásahom do intímnej zóny
Najskôr by sme si mali povedať, že dnešné promovanie nezdravého ideálu krásy má nepopierateľné následky na sebaprijatie našich detí. Ideál krásy sa totiž koncentruje na telo – len ako vyzerá – a nie na to, či správne funguje a je zdravé.
