🕊️ Ako by sa vám mal človek ospravedlniť, keď urobí chybu?

😇 Možno ticho. Možno len to, že niekto na chvíľu prestane vysvetľovať a jednoducho povie: „Rozumiem, že ti to ublížilo.“

A možno to nie je o druhých, ale o tom, že aj vy sami už dlho čakáte na vlastné ospravedlnenie. Za to, ako veľmi ste museli fungovať, keď ste chceli len dýchať. 

🌿 Niekedy sa však ospravedlnenia, ktoré najviac potrebujeme, netýkajú druhých.

Týkajú sa nás samých.

Tých rán, ktoré sme prehliadli, aby sme mohli fungovať.

Tých chvíľ, keď sme mlčali, hoci v nás niečo kričalo.

Tých situácií, keď sme sa na seba hnevali len preto, že sme zasa nezvládli byť „nad vecou“. 

😔 Človek to robí, lebo chce udržať pokoj.

Až kým si nevšimne, že v tom tichu sa už necíti bezpečne.

Že únava, napätie, zadržiavaný dych, to nie je len bežný stres.

Je to dôsledok dlhoročného prežitia, ktoré sa naučilo, že emócie sú luxus. 

💭 Nie je to zlyhanie. Je to vzorec. Mozog, ktorý chce prežiť, nie cítiť. Telo, ktoré si pamätá aj to, čo my už nechceme. A vnútorný hlas, ktorý sa ozýva len vtedy, keď všetko stíchne.

Ak sa v detstve naučíme, že láska prichádza cez prispôsobenie, neskôr sa ospravedlňujeme aj za to, čo nie je naša vina. 

Náš mozog nerozlišuje medzi skutočným ohrozením a emocionálnym napätím. Keď cítime konflikt, aktivuje sa obranný systém „zamrzni“. Preto niekedy nevieme reagovať – nie sme neochotní, len zablokovaní. 

Skutočná zmena neprichádza, keď sa snažíme „byť lepší“, ale keď sa začneme so svojimi reakciami rozprávať s rešpektom. 

Nie je to o tom „opraviť sa“. Je to o tom, uvidieť sa bez súdu. 

👉 Kedy naposledy ste si dovolili necítiť vinu za svoje hranice? 

👩‍🎨 Predstavte si, že na chvíľu nemusíte nič pomenovať.

Len vezmete štetec, alebo pero, a dovolíte si byť.

Bez plánu. Bez hodnotenia. 

Nie ste tam sami.

Každý zdieľa ticho, farbu, myšlienku, niekedy slzu, niekedy smiech.

Nie preto, že by sme sa navzájom „liečili“.

Ale preto, že tvorenie v prítomnosti druhých prináša vnútorné uvoľnenie, ktoré sami často nedosiahneme.

Nie je potrebné byť umelec.

Stačí mať chuť počuť, čo sa vo vás deje, keď na chvíľu stíchnete. 

 Ľudia často hovoria o úľave, jasnosti, pocite priestoru. O tom, že už nemusia všetko niesť sami. A ak vás láka byť v tom s ďalšími ľuďmi, v novom roku sa každý utorok o 18:00 sa stretávame online. Je to pokojné, podporné stretnutie, kde spoločne tvoríme, pracujeme s kreatívnym denníkom na aktuálnu tému a zdieľame len to, čo chceme. Nehľadáme umelecov. Stačí prísť takí, akí ste. 

ČO A KDE: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=859947180127863&set=p.859947180127863&type=3  

#artekoucing #vnutornypokoj #psychologia #sebasucit #umeniealieci #emocie #koucing #utorkovykrug #vnutornahlbka #zastavsa