😇 Možno ticho. Možno len to, že niekto na chvíľu prestane vysvetľovať a jednoducho povie: „Rozumiem, že ti to ublížilo.“

A možno to nie je o druhých, ale o tom, že aj vy sami už dlho čakáte na vlastné ospravedlnenie. Za to, ako veľmi ste museli fungovať, keď ste chceli len dýchať. 

🌿 Niekedy sa však ospravedlnenia, ktoré najviac potrebujeme, netýkajú druhých.

Týkajú sa nás samých.

Tých rán, ktoré sme prehliadli, aby sme mohli fungovať.

Tých chvíľ, keď sme mlčali, hoci v nás niečo kričalo.

🎭 Niečo vo vás šepká, že už toho máte dosť... Ale keď sa vás niekto spýta: „Ako sa máš?“, automaticky odpoviete: „Dobre. Len trochu unavene.“ A idete ďalej. Práve pre takéto momenty vznikla kniha „Prvá pomoc pre dušu“ od koučky Janette Šimkovej. Nie je to čítanie na efekt. Je to čítanie pre návrat k sebe. 

🧭 V knihe nájdete malé a praktické nástroje, ktoré vo veľkom menia pohľad na to, ako sa o seba starať, keď vám nie je do spevu. Nie povrchné rady, ale ľudské, nežné, citlivé. A hlavne – funkčné. 

🧩 Zaujímavosti, ktoré si možno vezmete do bežného dňa:

Nie každé ticho je pokoj. Niekedy je to potlačená únava, hnev či smútok.

Starajte sa o svoju dušu ako o telo. Aj duša má svoje "modriny", ktoré potrebujú obviazať.

Zastavenie nie je slabosť. Je to odvaha povedať si – potrebujem sa postarať o seba.