🔲 Ktorému ,,buď–alebo" dnes veríte len preto, že už nemáte kapacitu niesť viac?
👀 Možno tú scénu poznáte.
Sedíte večer v kuchyni. V tichu, ktoré je hlasnejšie než celý deň.
Prehrávate si jednu vetu, jeden pohľad, jeden konflikt.
A niekde medzi hrnčekom čaju a vypnutým svetlom sa objaví myšlienka: Buď som to pokazil/a. Alebo to nemá zmysel ďalej riešiť.
Potichu. Ako verdikt, ktorý sa už nediskutuje.
⚡ Napätie rastie nenápadne. Myseľ hľadá jasno – rýchlo, ostro, bez zdržania.
– Buď som dosť dobrý/á, alebo som nula.
– Buď ma rešpektujú, alebo ma ignorujú.
– Buď sa dohodneme, alebo je koniec.
Znie to logicky. Ale pokoj z toho neprichádza.
Nezlyhávate v myslení. Váš nervový systém robí presne to, na čo je nastavený.
1️⃣ Dichotomické (buď–alebo) myslenie je neurobiologická skratka. Keď je mozog unavený, v ohrození alebo emočne zahltený, znižuje komplexitu. Extrémy šetria energiu. Nie sú pravdou – sú signálom preťaženia.
2️⃣ Telo rozhoduje skôr než myseľ. Ak je telo v napätí, myseľ sa zužuje. Čiernobiele závery často vznikajú po tom, ako telo stratilo pocit bezpečia.
3️⃣ Problém nie je myšlienka. Problém je, keď jej uveríme ako realite. Vtedy sa vnútorný chaos tvári ako „jasný názor“. A my konáme z obrany, nie zo seba. Nie je to chyba charakteru. e to informácia.
❓ Ktorej „buď–alebo“ vete ste dnes uverili len preto, že bolo telo príliš unavené, aby nieslo viac?
Prvý krok býva najťažší.
Ale v tomto kroku nemusíte byť sami.
ZDROJ: https://www.facebook.com/MindAtelierbj
#artekoucing #ciernbielemyslenie #nervovysystem #emocnaregulatorika
Odporúčame
Začni písať komentár...
Nemáš na výber