O potrebe čítania dlhých textov.
Základnou informačnou jednotkou pre intelektuála nie je 1 bit, ale 1 kniha.

"Zdá sa mi, že za dnešnou masovou negramotnosťou, sprevádzanou úplnou absenciou kritického myslenia, stojí jedna zásadná príčina – ľudia prestali čítať dlhé texty. Prestali ich analyzovať, pracovať s nimi a nachádzať v nich potešenie.
A nemám na mysli iba vedeckú literatúru. Hovorím o akomkoľvek obsiahlejšom texte, či už je to beletria, historické dielo, odborný spis, populárno-náučná kniha či technická dokumentácia. Hlavné je, že je rozsiahly. A práve samotná jeho veľkosť dnes predstavuje problém. Jeho samotná existencia je prekážkou.
Posúďte sami – väčšina súčasných formátov na sprostredkovanie informácií nepredpokladá žiadnu analýzu, žiadnu prácu s obsahom. Kedysi existovali blogové platformy, kde ľudia písali dlhé texty. Potom prišiel Facebook, ktorý bol tiež spočiatku textovým médiom. A texty z blogov a Facebooku sa začali nazývať „longreadmi“ – pretože ich čítanie trvá dlho. Ale takéto označenie by ešte pred dvadsiatimi rokmi vyvolalo iba pobavený smiech každého skutočného čitateľa. Pretože text na Facebooku nie je „longread“, priatelia moji. Je to len autorská poznámka. Stručná úvaha. Jeden list formátu A4.
No aj to je dnes priveľa. Čím jednoduchší formát, tým lepšie. Najprv prišiel Instagram s obrázkami, Twitter so 140 znakmi, potom TikTok s 15-sekundovými videami. Objem informácií, ktoré je potrebné analyzovať, sa drasticky zmenšuje. Nikto nechce pracovať s veľkým obsahom. Nikto si nechce pamätať, čo bolo na začiatku. Letmo pozrieť, rýchlo pocítiť krátkodobé potešenie, vystreliť dávku endorfínov – a prejsť k ďalšiemu obrázku.
Niekto povie – „to je doba, máme klipové myslenie“ a podobne. No táto tendencia, podľa mňa, vedie k veľmi nebezpečným dôsledkom. Pretože akokoľvek sa na to pozrieme, základom každej dôležitej informácie, ktorú v živote môžeme potrebovať, je text. Či už je to kniha, facebookový príspevok alebo video na YouTube – v základe je vždy text. Text je podstatou každej vedeckej práce. Každého právneho dokumentu. A takmer každého tvorivého aktu.
Ak stratíte schopnosť pracovať s rozsiahlym textom, alebo si ju nikdy neosvojíte, automaticky sa pripravujete o obrovské množstvo cenných informácií. A tiež sa ochudobňujete o kľúčovú zručnosť – chápať veci, ktoré presahujú jeden obrázok či krátke video. A táto zručnosť sa nazýva veľmi jednoducho – schopnosť myslieť. Schopnosť prepojiť začiatok a koniec. Schopnosť sledovať logický vývoj myšlienok. Bez toho sa vaša schopnosť uvažovať zredukuje na jednoduchý podnet a okamžitú reakciu. Na úroveň zvieraťa.
A to je problém, priatelia. Veľký problém. Ľudia prestávajú vedieť čítať do konca. Strácajú samotnú schopnosť čítať. Myslíte si, že keď je v texte napísané „Nachádzam sa v Almaty“ a v komentároch sa niekto spýta „Kde ste?“, je to len na smiech. A áno, je to komické. Ale zároveň aj veľmi smutné. Pretože ten človek nedokázal pochopiť ani takúto elementárnu informáciu. A takých ľudí je stále viac.
Čítajte dlhé texty, priatelia. Čítajte romány. Čítajte seriózne články. Čítajte publicistiku. Skúste sa prebojovať cez vedecké diela vo svojom odbore. Bude to náročné a možno aj nudné – ale ten pocit uspokojenia, keď sa cez túto informáciu prehrýziete, je na nezaplatenie. A pochopíte, že na tom vlastne nie je nič strašné. Práca s veľkým textom je ako sval – čím viac ho trénujete, tým silnejší je.
A pamätajte – všetky tie absurdné moderné teórie, všetky tie nezmysly o čipovaní a podobné bludy získali popularitu práve preto, že obrovské množstvo ľudí nechce myslieť vlastnou hlavou. Nechce si overovať fakty, nechce sa prepracovať k zdrojom, analyzovať ich a vyvodzovať vlastné závery. Jednoduchšie je počúvať vodcov, ktorí nie sú o nič múdrejší – iba presvedčivejší.
Čítajte veľké texty. A šťastie vás neminie."
©️ Jeržan Jesimchanov
https://www.facebook.com/share/p/1Goz3kDXgo/