Mam rada Klusovu zenu. Je velmi inspirativna a ja im to fakt vsetko zeriem 🙂 ale nie o tom chcem. Toto videjko ste uz videli? Je to velmi dolezite... dolezite je ucit nase deti nebat sa inych, inakosti.... Neodvracat zrak. Neposmievat sa. Ucit ich byt tolerantnymi a chapavymi. Neznymi a ludskymi. Ja ich v tomto vobec nesetrim. NEBOJIM sa ukazat im ludsku bolest a utrpenie. Ked budu odvracat zrak pred "inakostou", co z nich moze vyrast? ......
Vcera som citala jeden vyborny clanok na minimalistke a dnes som si ho musela precitat este raz. A tusim si ho budem citat kazdy den, kym sa ho nenaucim 😀 su totiz dni, kedy konzum zacina konzumovat aj mna. Aby sme si rozumeli... ja si teda moc nepotrpim na veci, ale pri 4 detoch, migrantskom sposobe zivota, vsetkych pracovnych povinnostiach, 2 domácnostiach...sa niekedy stracam a kupujem, zhanam, zbieram veci, ktore vlastne ani nepotrebujeme. Je dolezite vsak pripominat si, co je v zivote dolezite! A ze stastie je vecou nastavenia sa a spokojnost je vnutorne presvedcenie, nie vonkajsie zabezpecenie. "Minimalistka" Andrea to v tom clanku naozaj pekne vystihla, stoji za to venovat tomu par minut. Ono - teda "minimalizmus! - je to teraz taky trend, boom, je to velmi popularne a in. ALE! To je len nalepka na niecom velmi prirodzenom a starom. ... je to v podstate len navrat ku korenom, ku tomu pôvodnému, ako sme kedysi zili, ako zili nasi rodicia, stari rodicia. Je to sposob, ako sa odputat od tych povrchných veci, ktore nas stastnymi nikdy neurobia. Ja nie som minimnalistka. ZATIAL. Mam domacnosti preplnene vecami, ktore sme pokupili, podostavali, nazbierali, uskreckovali...setrim veci, lebo ved 4 rychlo rastuce deti, 4 rocne obdobia, stres, zasoby, veci, veci veci... ktore ma a nas dusia. Vnutorne vsak citim, ze toto (teda minimalizmus) je velmi spravna cesta. Preto sa uz isty cas snazim vytriedit z nasich domovov veci nepodstatne, daruvam, predavam, rozdavam... vediem k tomu aj deti. Aby nikdy nemali vztah k nezivym veciam. Snazim sa recyklovat odpad najlepsie, ako viem, kedze sa ho u nas, zial, vyprodukuje naozaj vela. Snazim sa NEKUPOVAT IGELITKY. S tymi igelitkami to je kapitola sama o sebe... ale uprimne sa SNAZIM vzdy si doniest svoje tasky. Takze. Tolko na dnes okienko odo mna 🙂) prikladam spominany clanocek. Snad sa mi posolstvo trosku podarilo poslat dalej 🙂)) prijemny den, damy 🙂
Mam potrebu sem napisat, ake mam skvele, nadherne, dobre, mudre, mile deti. Teda, presnejsi, nie- ake MAM ja. Ale ake SU tieto deti fantasticke, mne len bolo dopriate byt s nimi isty cas. (So zapalom v uchu a po prebdenej noci mame za sebou dokopy 14 hodin cestovania, co teda so 4 malymi detmi je..no rano som myslela, ze to neustojim). Ale oni ma potiahli. Viac menej si cely den robili sami program, ci v lietadle, aute, autobuse, vlaku. Proste videli, ze nezijem. Zaryva sa mi tento pocit do mozgu (a do laveho ucha). Znacim si to tu nie preto, aby som sa “chvalila”. Nepochopte ma nespravne. Ale znacim si to tu.. Lebo nastal den, ked sa moje deti postarali o mna. Aj ked sami boli zniceni, unaveni, niektori dogrcani, niektori s vykrutenou nozkou. Ale zatali sa a tato mobilizacia ☺️ sa mi hlboko vryla do duse. Moje male deti su uz velke. Vnimave. Boze! Vdaka.































