Kričím po nich. Vrieskam. Rozčuľujem sa. Trápim sa. Po nociach si to vyčítam.. zlyhávam..nonstop. Každý deň robím chyby a zaslúžim si titul Najhoršia matka roka. Tak si aspoň líham do postele a večer čo večer sa modlím, aby som ráno bola mama lepšia. Kľudnejšia a vľúdnejšia. A potom, práve v takejto jednej opúšťajúcej sa chvíli nájdem niekde toto... Môj malý syn si neželá nič hmotné, ale toto. Toto! A dostalo ma to do kolien a bliklo vo mne svetielko, že snáď to nerobím celé až tak zle ..... Pretože predsa......... 🤍 Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila.🤍