Uz dlhsi cas rozmyslam ako sformulovat jeden vo mne intenzivne rezonujuci pocit. Aby to bolo pochopene. Takto... Myslim si, ze milovat vlastne deti nie je ziadna "velka vec" . Takto teda. Proste matky miluju svoje deti, nech uz su akekolvek. Bezpodmienecne, bezhranicne. Nie je to nic woooow, nic nove. Vsetky matky miluju. Je to uzasne a vynimocne, ale nie... .... Hmm ako to sformulovat, aby to bolo pochopene spravne.... Teda... Ja si vobec o svojom materstve vela nenamyslam, prave naopak... Kazdy den sa desim toho, ako velmi na nich moja "vychova" bude posobit destrukcne a ake psychicke traumy im moj skriekajuci hlas sposobi 😂. Vazne. Nemam o sebe popravde vobec dobru mienku, kazdy vecer liham s vycitkami, co som mala urobit lepsie, inak, neznejsie, trpezlivejsie. Obetavejsie. Kazdy den sa pytam, kde sa Pan Boh pomylil, ze prave mne poslal tieto styri poklady, ked im nemam velmi co ponuknut. Kazdy den si uprimne myslim, ze JA si ich vobec nezasluzim a bojim sa toho, co vsetko sa moze stat a ako rychlo sa mi toto stastie moze skoncit. Nie, nemam psychicke problemy 😂. Naozaj. Len ich proste milujem a dakujem za ne a cudujem sa tomu vsetkemu😊. A dnes som to pochopila... ' Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“' ' presne tak sa citim.... ako NEUZITOCNY sluha, robim presne to, co som povinna robit. A preto sa pytam, co este, co mam robit? Ako dalej sadit, co sadit mam? Ako dalej milovat, odpustat, pomahat, obetovat sa, komu? Dnes mi to docvaklo... Laska pri vlastnych detoch nekonci. Laska nie je ohranicena na okruh milovanych ludi... (!!!) Milovat budes svojho blizneho. Teda AJ ludi, ktorych nemusim. Vsetkych tych... Ktorych obchadzame... Vyhybame sa im... Nepotrebujeme s nimi travit cas. Ludi, ktorych neznasame. Obtazuju nas. Smrdia nam. Roky si cicikam svedomie tym, ze posielam peniaze, ked nic ine zatial robit pre inych nemozem. Mesacne na unicef. Amnesty international. Slovensku katolicku charitu. Nota bene. Podla potreby individualne ludia ludom. A komukolvek, komu citim, ze aspon takto mozeme pomoct. Rozdavam oblecenie charitam. Kupujem si keksiky od skautov a drobnosti z chranenych dielni. Ale to je malo. Mam vas tu, mile mamicky, skoro sedem tisic a ked sa dnes aspon niekolko z vas zamysli nad tym, ako lasku posunut dalej a ako sa zajtra usmiat na niekoho, koho uz roky obchadzate a ked dokonca zajtra niekto z vas bezdovodne pomoze niekomu, len tak, z lasky, ked sa niekto z vas zamysli, ako niekomu odpustit, aj ked ste vy tie ukrivdene, a zamysli nad tym, ako sa ponizit a posunut sa dozadu, aby niekto druhy mohol byt vyssie a viac vpredu... Ak aspon niektora z vas... lebo si spomenie, ze boubatko mala vecer vylev na konovi... Ja VAM budem vdacna. Lebo sa budem citit trochu MENEJ neuzitocny sluha. 💓💓💓💓