Ďakujem za srdce bijúce pre Zuzanku. Anjela toho, ktorému Boh na krídla už nemal. I prenechal ho osudu. A osud vtedy driemal. Matkino srdce. To je chrám, zvoniaca katedrála. Čo Boh v nej ukryl, vie On sám. A tak sa, láskou živá, nepateticky stala spolutvorkyňou Bytia.“
Milan Rúfus ( venovane jeho hendikepovanej dcere Zuzanke ) ❤