V predchádzajúcom článku som písala ako mi 40+5 oznámil lekár v TT, že o dva dni (štvrtok) mám prísť na príjem do nemocnice v TT na vyvolávačku, pretože na placente sa začali vytvárať krvné zrazeniny. Keďže som sa celých 9 mesiacov chystala na prirodzený porod, so všetkými hypnoporodnými technikami, toto u mňa neprichádzalo do úvahy 😅.

Pôrodná dula, s ktorou som bola celé tehotenstvo v kontakte, mi odporučila, aby som sa objednala na kontrolu do Hainburgu, či mi povedia to isté. Do ďalšieho dňa som mala bojovú úlohu chodiť poštvornožky a dvíhať nohy ako keď pes ciká (nebudem vám opisovať aké som mala kolená na další deň 😅). Dostala som kontakt na žienku, ktorá robí akupunktúru a od nej sme dostali presný návod ako a čo stláčať a nahrievať, takže na dalsi deň som bola naozaj ubolená s modrinami…

No a ráno sme teda naklusali do Hainburgu na vyšetrenie. Tam ma však čakali také iste správy, placenta zostarla a dostala som termin na vyvolávanie v piatok. Po konzultácii som sa sestričky pýtala či mi nevie ešte niečo odporučiť na spontánne spustenie a cely čas tvrdila, ze nič okrem tých babských metód (fyzická námaha, sex, atd…) nevie. Keď sme vyšli z ordinácie a odprevádzala nás na chodbu (áno, tam je to bežné a ešte vám zaželajú aj pekný deň) tak povedala či mám recept na ricínový koktejl, že ak nič iné, nech to skúsim a vypýtam si recept od duly. Upozornila ma však, že sa môže stať že ma iba silno preženie a tam to skončí. Toto bolo v stredu, deň pred plánovaným príjmom do trnavskej nemocnice.

No viete si asi predstaviť čo bolo keď sme prišli domov. S partnerom sme sa dohodli, ze celý deň budeme pracovať na tom, aby sa niečo spustilo a večer vypijem ricínový koktejl. Maximálne mi nebudú robiť klystir 😂 ak sa nieco spustí samé, pôjdeme do Hainburgu a ak nie tak do Trnavy. Rozhodli sme sa, že ak už mám dostať vyvolávačku, tak je jedno kde to bude…

Ricínový koktejl som vypila asi o 21:00, pomilovali sme sa a išli sme späť. Okolo polnoci som sa zobudila, že musím utekať na záchod. Bola som este asi 2x no už som cítila, ze ma divne bolia kríže.  Kontrakcie nakoniec začali dosť pravidelne, neprechádzali ani vo vani, odišla mi hlienova zátka a ráno o piatej som mala kontrakcie každé 3min. Na odporúčanie duly sme sa zbalili a vyrazili do Hainburgu, kde sme dorazili okolo 7mej. Cesta autom sa mi zdala neskutocne dlhá a tešila som sa že nám to zatiaľ krásne vychádza.

Na vyšetrenie (či si ma tam už nechajú) som musela čakať asi pol hodinu, počas ktorej sa kontrakcie akoby spomalili, mala som ich zriedkavejšie. Napojili ma na ctg, kde som od únavy zaspala a kontrakcie úplne prestali. Bola som otvorená na 2cm a cely pôrod sa zastavil. Poslali ma sa poprechádzať a nech sa vrátim o 10:00. Dali sme si teda túru do kopca a výdatné raňajky 😅 kontrakcie sa nekonali a ja som už vedela že nás pošlú domov.

Ahojte žienky! 

V predchádzajúcom "článku" som písala o pocitoch a dojmoch z vyšetrenie v Hainburgu. Nižšie nájdete pokračovanie príbehu.

Chcela by som čo najprirodzenejší pôrod bez zásahov s rešpektujúcim prístupom - preto som sa rozhodla pre Hainburg. 

Medzitým chodím na poradne do trnavskej pôrodnice. 

Môj termín pôrodu bol 27.10.2021, a dnes je 02.11.2021. Po dnešnej poradni mi lekár povedal, že hlavička je stále vysoko (nenalieha), som otvorená na 1,5cm  a drobec vyzerá že by tam vydržal ďalší mesiac. Priechody pupočníku sú v poriadku, no v maternici je menej vody a placenta začína starnúť. Lekár povedal, že som vhodná adeptka na vyvolanie pôrodu, no keďže chcem prirodzený pôrod, dáva mi 2 dni a 04.011.2021 sa mám hlásiť na príjem v nemocnici. 

Zajtra 03.11.2021 idem na kontrolu do Hainburgu, takže som veľmi zvedavá čo mi tam povedia a ako to tam dopadne. Vraj býva vo vyhodnocovaní výsledkov z ultrazvuku dosť veľký rozdiel...

Keďže aktuálnych informácií ohľadom pôrodu v Hainburgu je na internete málo, teda aspoň ja som ich veľa nenašla, rozhodla som sa napísať svoje skúsenosti. 

Dnes som začala 38tt a na vyšetrení som bola včera 13.10.2021.

Čo sa týka COVID nariadení a administratívy: Minulý týždeň sme si vybavili s partnerom výnimku z ministerstva zdravotníctva, aby sme nemuseli ísť do karantény (nie sme očkovaní). O potvrdenie sme žiadali 06.10. a dostali sme ho hneď na druhý deň. Do formulára som uviedla obdobie od 13.10. do 13.11.2021 a nikto sa ma nič nepýtal prečo, začo, načo...dokonca som chcela pripojiť ako prílohu tehotenskú knižku, no príloha sa nedala nahrať. K prechodu cez hranice sme teda potrebovali iba testy a vytlačené výnimky (na hraniciach nikto nič nekontroloval).

Mala som trochu obavy z jazykovej bariéry, keďže ani jeden z nás nehovoríme nemecky. No hneď pri vstupe do nemocnice som bola milo prekvapená. Mladý muž na informáciách sa ku mne ozval po slovensky a veľmi milo odnavigoval kam máme ísť. Na recepcii mi vypísali papiere (keďže som samoplatca) a poslali na prvé poschodie. Tam si prefotili tehotenskú knižku a asi po 5min čakaní prišla sestrička (Slovenka) a odviedla nás do miestnosti kde robia ctg.

Tu prišlo prvé milé prekvapko, pani sa spýtala či nepotrebujem ísť pred vyšetrením na wc, či nie som smädná a vysvetlila mi čo všetko sa bude diať. Spýtala sa ma, či chcem pri ctg sedieť, ležať na chrbte, boku alebo v polosede (skoro ako u nás) :D....partner bol celý čas pri mne. Zmerali mi tlak, zobrali krv a spravili antigenový test (z ktorého výsledok neviem doteraz). :D

Popri ctg sme mali priestor na všetky otázky, založili mi „kartu“, zistili všetky informácie a vyšetrenia počas tehu a prebrali sme celé tehotenstvo a ako si predstavujem pôrod. Čo mám robiť doma ak to príde, atď...