... požehnané...
Šaňko:"Mami, dnes je nedeľa a obchody sú zatvorené?"... nie, dnes je vianočná zlatá nedeľa a obchodu sú otvorené... "A tu je prečo zavreté?" ... Lebo je to fitko a sauna, to nemusí byť otvorené... "A čo sa tan robí?" ... Tam ľudia cvičia a OPAĽUJÚ sa... "A prečo sa tam ODHAĽUJÚ?" ... opaľujú... "Veď som povedal ODPAĽUJÚ čo zase máš?" ... 🙂 tak nielen že počuje len to, čo chce... ale ešte aj klame a papuľuje, škriatok jeden...
Ranné kulturistické okienko. "Mami, vieš, keď oni cvičia, tak im narastú veľké svaly... majú také veľké gule a papule z toho." ... Šaňko, hovorí sa bicepsy a ústa... "Ale nie, keď veľa cvičia, tak nemôžu mať ústa, majú veľké papule."
Šani hučí: "Mikuláááášku, dobrý strýýýýčku, modlím sa tiiii v modrom triiiičkuuuu!!!" no zabil...
Vie mi niekto poradiť? dá sa niekde sťažovať na správkyňu konkurznej podstaty, že ma svojím "nekonaním" poškodila? Je nejaký úrad, ktorý rieši aj takéto veci, alebo je to zase len o tom, že oni sú nedotknuteľní, nič sa im nestane a ja sa môžem ísť na lampáreň sťažovať... či?
Prepánajána... ľudia, spomaľte... toto je čo za predvianočný zhon, že nie je úcta k nikomu a ničomu... no smutne mi dnes bolo v meste... vianoce za pár dní a v srdciach zloba, neúcta a zhon...
ha ha ... že 15 dní do vianoc... a ono prišla jar... takže alebo má zima dovolenku a jar ju zastupuje... alebo je jar zvedavá, či je predvianočný zhon taký istý ako predveľkonočný, tak došla na kukandu... :-P
Tak... u nás Mikuláš prepadol na plnej čiare... darčeky sú stále na okne... Šani došiel zo škôlky, najedol sa, pohral a šiel si "zdriemnuť"... reku fajn, aspoň to v kľude nachystám... ešte stále spí... no tak zajtra... veď Mikuláš počká...
Mm včera ... "Idem si na večeru otvoriť konzervu tučniaka... kokos, somár, čo som to zahlásil, tuniaka..." ... kukám naňho, reku, čo ideš večerať? "Myslel som lanšmít." ... že ha ha, asi je prepracovaný... 🙂
Šaňko by chcel od Ježiška "pištolu alebo živého dinosaura" ... keďže som proti zbraniam, poraďte mi, kde kúpim dina... stačí aj vajce, vychováme... 😀
Aťa som posadila na zem, strčila mu leporelo do ruky a vravím: "Páči, čítaj." Aťo samozrejme zmraštil nos a naberal do plaču ako vždy, keď má niečo robiť sám... Šani pohotový: "Čo reveš? Špatné správy?" ... 🙂
Ja mám asi hlúpu otázku, ale ako to funguje? Požiadala som si v septembri o materskú a dodnes ani vyjadrenie ani peniaze - teda upozornili ma, že to asi bude dlhšie trvať, nakoľko malý nie je môj bio, ale už sa mi to zdá dlho... od 1.6. mám malého doma a nevidela som naň ani centík... :(
Šaňkovi nechutnajú figy... ale nevzdáva sa: "Keď budem veľký, budem jesť aj takúto figu, aj figu borovú." ... tak potom daj ochutnať, zlatko... 🙂
Som pyšná... Šaňko prišiel s tanierikom a hovorí: "Už som zjedol, maminka, ale ešte by som si prosil." Na stole na tácke boli 2 kúsky bábovky... porozmýšľal a povedal... "Ešte jeden by som si prosil, ten druhý nechám Aťovi." ... juj, ako ma zohrialo pri srdiečku, že je taký "veľký" brat...
Čestne prehlasujem, že nemám na svedomí dnešné prudké zhoršenie počasia a sneženie... za to môžu tie ostatné Kataríny... 😀
"Maminka, prosím si piť, som strašne SPITNÝ." ... chcel si povedať smädný... prevráti oči ako dospelák a zahlási: "No bóže, hádam sa toľko nestalo. Tak som sa pomýlil." ... že aký múdry koment?!
22,14 a to malé krpaté tu štvornožkuje... a spať nebude ani keby som ho prilepila o posteľ... ja teda neviem, ale ak to takto pôjde ďalej, porazí ma... cez deň v pohode a padne večerný spánok a on sa tvári, že také nepozná...
01:11 v noci, z izby počuť: "Mamiiiii, mamiiii..." ... idem tam, Šani sa prehadzuje... "Šaňko, čo je, čo sa stalo?" ... "Maminka, prosím ťa, nakreslíš mi to zvieratko? Nakresli mi zvieratko, prosím." ... prehodil sa na bok a spí ďalej... a ja čumím do stropu ako netopier a nie a nie zaspať... už to vidím, ako bude ráno zo mňa zvieratko... a pekne zdechlé... 😀
heh... som sa pobavila... hláška dňa: "Ťa obdivujem, ja by som to nemohla, nasťahovať si do chalupy cudzie decko, živiť, šatiť, skákať mu okolo riti... a nakoniec sa aj tak rozhodne spakovať a zdrhnúť..." a realita dotyčnej? Podobná, len že si nasťahovala do chalupy cudzieho chlapa, živila ho, šatila, skákala mu okolo riti a on sa nakoniec spakoval a zdrhol... s mladšou... tak neviem, to dieťa sa mi zdá prijateľnejšie... 😀 možno ho ešte vychovám... chlapa ťažko...
Názov si vymyslite
Malý Biely tesák štvornožkuje pri zavretých dverách spálne, škrabká na dvere, jačí a všemožne sa svojim osemmesačným rozumčekom snaží dostať dnu. Veď predsa vie, kde je mama. A mama leží na posteli a odpočíva... Ja viem, poviete si, čo som to za mater, veď mama musí VŽDY... musela som... Dva mesiace som sa kolom dookola starala o chorých... najskôr manžel, potom aj ja, prechodila som, lebo chorý Šani bol prednejší... potom zase ja, prechodila som, lebo Šanimu sa to po týždni v škôlke vrátilo... Potom Artur a zase ja... kašeľ som mala taký, že bolo podozrenie na ten čierny... po pár dňoch som už ani nekašľala, len som sa nadýchla, že idem zakašľať, cítila som, že sa mi trubica zlepila dokopy a už som sa len dávila... aj tu som ešte cca 3 dni fungovala s dvomi deťmi... nakoniec som šla k dr. aspoň po lieky... dr. skonštatovala, že tak zapálené hrdlo dávno nevidela, či vôbec jem, pijem a rozprávam... čooo? veď ja len kašlem, teda snažím sa... dostala som antibiotika a dačo proti kašľu... tak som myslela, že týmto to skončí... žiaľ, týmto to ešte len začalo... a samozrejme ako vždy v piatok poobede... ostalo mi zle, myslela som, že len z únavy... niekoľko nocí som trávila nad umývadlom v kúpeľni a cez deň som sa starala o dve deti... potom mi očervenelo oko... ale že aké srandovné to bolo, krvavá guľa, ktorú som s ťažkosťami otvorila, nieto ešte niečo vidieť... v sobotu ráno som sa dovliekla sotva na wc a späť... bolo mi tak strašne zle, že som sa vrátila spať... poobede mi to neprešlo, dokonca som mala pocit, že je to horšie... miesto srdca som mala futbalovú loptu, do ktorej počas každého nádychu niekto kopol... a prečo to píšem?... čítajte ďalej...
Manžel ma vzal na pohotovosť... bol tam milý lekár, ktorý skonštatoval, že síce mám kašeľ a očividne dajaký infekt ciest dýchacích, no však tlak 160/100 a tep 120 by nemal byť... o oku ani nehovoriac... poslal ma do nemocnice na interné a očné... nech mi dajú dajakú infúzku na tlak a srdce a pozrú to oko... tak som šla... interné – moje staré známe oddelenie, kým mi kardiológ nastavil lieky, bola som tam často, aby ma dali dokopy... aké však bolo moje prekvapenie, keď lekár skonštatoval, že s prechladnutím nemám lietať po nemocnici, ale ležať doma, piť tekutiny a jesť vitamíny... že tam nemám čo robiť... tak som sa mu snažila vysvetliť, že už dosť rokov chodím na kardiológiu a toto nemá nič spoločné s prechladnutím... nepochodila som... máte teplotu? – nie – čo nie? neviete, či nemáte? - no nemám a ani som nemala – ale ste celá upotená (pohľad, že fuuuj) – áno, potím sa, veď mi je zle, na odpadnutie, mám bolesti – mali ste ostať doma ležať... no fajn, zase sme pri tom... začínala som mať pocit, že som bezdomovec, ktorý sa tam prišiel skryť pred dažďom a potrebuje ho vyhodiť znova na ulicu... odišla som... bez infúzky, bez injekcie, bez akejkoľvek hlúpej tabletky od bolesti... šla som na očné... druhé poschodie bez výťahu... na medziposchodí medzi prvým a druhým som sa zložila... došiel mi dych, sedela som na zemi a štípala sa do dlane, aby som neodpadla... lôžková časť mimo návštevných hodín, nikde nikoho... stále sa mi vracala myšlienka, že ak sa tomu poddám, nájdu ma až keď sa bude meniť služba... podľa neskoršieho pohľadu na hodiny na očnom som tak sedela cca polhoďku... dosť či málo?... ďalšie, čo som si na očnom všimla, mýlili sa mi strany ľavá a pravá... napriek tomu bola mladá pani doktorka veľmi milá, vypočula, vyšetrila, dala kvapky... trošku to zmiernilo moju zlú náladu, no nie bolesť... vyšla som pred nemocnicu, stála som v daždi a telefonovala manželovi, že už môže prísť... bolo mi tak zle, že som mala chuť si ľahnúť na prvú lavičku a nič neriešiť... slzy mi tiekli po tvári... bolesť na hrudi bola neskutočná... a nielen tá na hrudi... ale to už by bol iný článok... tak možno inokedy...
Tak a prípravy na vianoce môžem zahájiť... už bola v telke "nie, nie ja nemusím..." ... 😀
Jáááj, dnes že čisté zúfalstvo... nakupujem, kočiar a plný košík so mnou... zrazu počujem rev cez celý obchod. "Mamííííííí!!!" ... dokelu, zase sa stratil... tak si idem pomaly za revom, keď tu na mňa máva predavačka... že tu je a chce kakať... dôjdem k pokladni, moje decko gate dole, slipy dole, tričko a tielko si drží pod krkom a reve... "Ja som sa posráááál!!!" ... že bingo, vďaka antibiotiká... tak sme šli na wc, očistili, vyzliekli slipy, reku gate suché, pôjde na ostro... ale 5x som sa ho pýtala, či v pohode... jasné, odkýval... vrátili sme sa do obchodu, zaplatili, ideme von, ja kočiar plus ovešaná igelitkami... vo dverách Šani: "Ale ja som sa nevykakal, som ti povedal, že chcem kakať." (že kedy?) ... tak nanovo koliečko - do obchodu pýtať kľúčik, mimo obchod na wc, do obchodu vrátiť kľúčik... len som sa modlila, aby ho neprehnalo skôr, než na wc dôjdeme... s úľavovým povzdychom ho posadím na záchod... zrazu rev... ja som si nacikal do nohavíc... bingo... tak predsa pôjde domov mokrý... tak sme sa vliekli domov, utrápený Šani a unavená mamka, keď tu zrazu Šani povie: "Maminka, môžem ti niečo povedať?" ... jasné, že môžeš, zlatko... "Maminka, ďakujem, že si taká dobrá."
bráchovia... naše krásne deťúchy...
Ten môj mladší si zo mňa robí prdel... keď si odhodí hračku mimo deky, skrčí noštek a začne naberať do plaču... takže všetci chodíme a podávame mu hračky späť... dnes som ho sledovala odrazom v zrkadle... zobral hračku, zdvihol sa na všetky štyri, opatrným plazivo-skákavo-lezúcim pohybom sa dostal na kraj deky (cca 1 celý meter), spustil sa na bruško a hračkou začal mlátiť o plávačku, že sa zrejme susedom vlasy dupkom stavali... no, miláčik, od teraz si pre hračky budeš chodiť sám...
Moje dieťa nie je na rozprávky... cez víkend sme pozerali Z pekla štěstí... jediné, čo ho zaujalo, keď si dračica priletela pre dráčika a chŕlila oheň na všetky strany... pohŕdavo kukol na telku a odfrkol: "To akože prečo má v tej hube ten ohňostroj?" ...
Hľadám dobrého ušného pre moje dieťa, lebo... "Mamííí, aha aké pekné pierko"... To je Z HOLUBA... "Hej, mami, to mal takto v puse, že?"... Prečo v puse?... "Ale veď ty si povedala ZO ZUBA." ... Nie, zlatko, to je pierko, z holuba a nenosí ho v puse, lebo má zobák. A je to veľké pierko, asi bude Z CHVOSTA... "Čooo??? Prečo si z toho SPROSTÁ?" ...
Skúšala som si topánky - moje číselko 44 - došiel tam taký uhladený pánko, kukal, potom mu to už asi bolo blbé, tak len tak poškuľoval... keď som si topánky zbalila do krabice a dala do košíka, nadvihoval obočie... no, kua, čo čumíš, tak si žijem na veľkej nohe... čo si tí ľudia myslia, že sa mi to páči?... ak dačo obujem, tak pánske, čo je väčšie dámske, do toho nevleziem na šírku, lodičky šité v Zlíne u Baťu za astronomickú cenu a ešte mi aj závidieť budú...
Šani: "Ja neviem, či mám tú ponožku dobre." ... tatino: "To musíš cítiť." ... Šani chytí nohu, pritiahne k nosu, ovonia a skonštatuje: "Dobre ju mám." ... ale že aká taktika...
Rozprávka o perníkovej chalúpke... "Mamííí, ale nezjedla tá ježibaba tie deti, že?" ... Nie, Šaňko, deti boli múdre, tak prekabátili ježibabu a šupli ju do pece... "Mamííí, ale čo ona robila v tej peci." ... No nič, vyletela hore komínom... "Mamííí, ale keď nezjedla tie deti, tak bola asi hladná, že?" ... No asi áno, ale to nevadí, niečo si nájde... "Šak si môže ogrilovať párky." ...
