Jáááj, dnes že čisté zúfalstvo... nakupujem, kočiar a plný košík so mnou... zrazu počujem rev cez celý obchod. "Mamííííííí!!!" ... dokelu, zase sa stratil... tak si idem pomaly za revom, keď tu na mňa máva predavačka... že tu je a chce kakať... dôjdem k pokladni, moje decko gate dole, slipy dole, tričko a tielko si drží pod krkom a reve... "Ja som sa posráááál!!!" ... že bingo, vďaka antibiotiká... tak sme šli na wc, očistili, vyzliekli slipy, reku gate suché, pôjde na ostro... ale 5x som sa ho pýtala, či v pohode... jasné, odkýval... vrátili sme sa do obchodu, zaplatili, ideme von, ja kočiar plus ovešaná igelitkami... vo dverách Šani: "Ale ja som sa nevykakal, som ti povedal, že chcem kakať." (že kedy?) ... tak nanovo koliečko - do obchodu pýtať kľúčik, mimo obchod na wc, do obchodu vrátiť kľúčik... len som sa modlila, aby ho neprehnalo skôr, než na wc dôjdeme... s úľavovým povzdychom ho posadím na záchod... zrazu rev... ja som si nacikal do nohavíc... bingo... tak predsa pôjde domov mokrý... tak sme sa vliekli domov, utrápený Šani a unavená mamka, keď tu zrazu Šani povie: "Maminka, môžem ti niečo povedať?" ... jasné, že môžeš, zlatko... "Maminka, ďakujem, že si taká dobrá."
ten teda vie čo zaberie :D
tí krpci su takí zlatí. asi vidia, aké sme vyštavné niekedy🙂)čítala som, ako keby o sebe, aj ked malá nikdy neurobila to, čo tvoj, ale to s tým von, dnua zasa späť...a s kočíkom+do obchodu s oboma des, malý citil obhcod, rev, cítil že nie je vonku a msí byť v kočíku rev, takže preplachctnie v obchode a so spoteným chrbatom domov🙂
bozska trpezlivost 🙂
joooj, bobačik, to sa stane, nevadí. Ako krásne ti poďakoval 🙂