Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.

...dokelu...dokelu...dokelu... ja tú skúšku zajtra nedám, všetky mozgové bunky sú na prázdninách a akosi neverím, že do zajtra prídu naučené... už iba ten zázrak ostáva... hádam sa podarí, keď sa za mňa budú modliť všetky sestričky v kláštore... teda sľúbili mi to, tak dúfam, že nezabudnú... ak hej... amen tma...

Dozvedela som sa, že mám manžela kapacitu... a to mu stačilo len očariť sestričky v kláštore... juj, aké jednoduché to tí chlapi majú... 😀

..."Maminka, JEDOVATÝ had je preto JEDOVATÝ, lebo sa JEDUJE ako ja?" ... no čo dodať...

...anjeličku strážničku, opatruj mi dušičku, aby vždycky dobrá bola, Ježiškovi sa ľúbila... Šaňkova verzia: "Anjeličku strážničku, opatruj mi mamičku, aby vždycky dobrá bola, vidíš, aj ty máš poslúchať nie len ja!" ... no fajn... 😀

Šaňko: "Maminka, čo by si povedala, keby sme mali 8 bábätiek?" ... nóó, reku: "Ak by boli ako ty zjašené, tak by ma odviezli rovno do blázninca." ... kuká, potom sa zduje... "Akože čo si myslíš, že ja tu ostanem a budem sa o ne starať? Tak to nie, ja pôjdem pekne s tebou a bábätká tu nechám tak!" ... no tak neviem, hovorí sa tomu superbrat alebo vypečenosť... :D

Tak sme sa štuchali pod paplónom... Šani sa po chvíli pocapká po stehienkach a hovorí: "Toto sa ako volá?"... "Šaňkove šunky"... po chvíli sedí smutný na posteli a celý zúfalý sa štípe do stehienok: "Maminkááá, ako sa to volááá... ŠAŇKOŠUNKY alebo ŠUŇKOŠAŇKY???" ... bože to dieťa sa vyhecuje kvôli takým somarinám... 🙂

"Maminka, prečo?...?"... "No lebo medveď, na trinásť je maco s kýblikom." (už som fakt bola v úzkych) ... tresol auto o zem... "Šaňko, to prečo?" ... úškľabok, odpoveď "No lebo medveď a za trinásť minút príde maco s kýblikom." ... mi raz cvrkne z toho decka...

avatar
cicimotinka
18. apr 2013    Čítané 0x

R.I.P Timejka

Smrť malej Timejky sa dotkla všetkých, ktoré sme jej príbeh aspoň trošku sledovali... dotkla sa našich sŕdc... zanechala smútok, žiaľ, nepochopenie, bolesť, slzy...

Sme rôzne maminy s rôznymi osudmi... niektoré mali potrebu písať statusy plné lásky, iné potrebovali ventilovať hnev na osud rýpaním... niektoré si menili profilové foto... (a prečo nie, veď sa to robilo aj pri Demitrovi na znak smútku)... niektoré vkladali fotky anjelikov a zapálených sviečok, potrebovali aspoň virtuálne dať Timejke niečo na poslednú cestu... niektoré označovali Timejkinu mamičku, aby pri vysokom čísle v tom červenom štvorčeku vedela, že mnohé práve na ňu myslia... a niektoré sa len v súkromí mimo virtuálneho sveta pomodlili...

Nech urobila ktorákoľvek z nás čokoľvek z tohto, je to v poriadku... každá mama sa s tragédiou svojho, či iného dieťatka vyrovnáva podľa svojich schopností a možností... dnes to skončilo... Timejkine boľavé telíčko bolo uložené na odpočinok a jej dušička sa pridala k anjelom... prosím vás, žienky, maminy i nemaminy... už neriešte, čo bolo, kto čo napísal a povedal... už je koniec... ostali fotky, spomienky... a boľavé srdiečka blízkych, ktoré aspoň trošku vylieči čas... radšej venujme Timejke a jej rodine modlitbičku, zapálený kahanček... (a veľa času venujme svojim blízkym... lebo "nikdy neviete dňa ani hodiny"...)

                              Čo sa ty v básni dozvedáš:

                              Keď plače oblak, to je dážď.

                              Keď nebo plače, to je rosa.

Prcek prišiel: "Ja som tehotnýýýý:" ... Ups... tak vravím: " To máš odkiaľ, to sa ti ako stalo?" ... "Nóóó, to mám z Paneláku." ... žeby som mu zatrhla večerné pozeranie telky?... alebo čo sa za mladi naučí... 😀

Najnovšia hláška... keď robí neplechu, pýtam sa:"A toto ti kto dovolil?" ... JA SOM SI TO DOVOLIL SÁM ... ako správny operačný dôstojník s touto vetou operuje už druhý deň a na všetko... asi vyhlásim lafaňovú vojnu... 😀

Prckove prevedenie Kolo-kolo mlynské 😀 http://www.facebook.com/video/video.php?v=64887...

avatar
cicimotinka
11. apr 2013    Čítané 0x

Dobrá a zlá časť zemegule...

Nepatrím k snažilkám ani tehulkám... ani som k nim nikdy nepatrila a po pravde moje zrejme pokazené biologické hodiny nikdy netikali... som realista, proste viem, že mať dieťa je  prirodzené, že dieťa “vymýšľa“ a ide mu o to, aby priviedlo rodičov do “stavu maximálneho vytrženia“, že zo začiatku je dieťa náročné na “čas a obsluhu“, takže na dieťa a kariéru dokopy treba alebo chápajúce okolie alebo vrtuľu v zadku... prečo to píšem? Tak sme mali taký ťažší týždeň, veľa vecí vybaviť, dieťa superbesné a utekavé... nákup s ním ťažká tragédia o nejakom vybavení niečoho na úrade radšej pomlčím... a ako som tak sedela pri už studenej káve a ľutovala som sa, ako som mala posledných pár dní o držku, pozerala som fotky na poličke... v jednom rámiku Šaňko, v jednom rámiku Faith... aké jednoduché... Šaňko – opusteniatko, ktoré sme si vzali z detského domova, Faith – africké dievčatko, ktoré síce rodinu má, ale takú chudobnú, že nemajú ani na jedlo... ako tak každý večer zaspávam, sledujem z okna hviezdu, ako putuje po oblohe... a raz som si uvedomila, že to nie ona, že to ja putujem... s celou zemeguľou... len tak si ležím v posteli a nechávam sa unášať vesmírom... (fakt som nestiahla lahvinku k večeri) ... a potom som si uvedomila, že to, že vidím práve túto hviezdu je aj o tom, že som sa narodila na tej DOBREJ časti zemegule... že naša Faith také šťastie nemala...

... A tak každý večer ďakujem Bohu... že som to práve ja – tá vyvolená, ktorá mala tú možnosť narodiť sa v “civilizácii“...

 ... že nemusím hladovať... že mám strechu nad hlavou... že voda tečie a svetlo svieti... že mám možnosť MHD a taxi... že mám rodinu... že nemáme také zvyky ako ženská obriezka... že som nebola násilím vydatá v 12-tich za “dedka“ s háremom... že som prežila svadobnú noc plnú lásky a nie “otvorenie nožom“ a znásilnenie... že môžem spávať s manželom v jednej posteli a nechodí za mnou len pre sex... že môžeme spolu obedovať za jedným stolom... že mu môžem navariť... že keď mám mrchu, tak nemusím odísť z mesta... že môžem pracovať, aj keď za pár euro... že môžem pracovať, lebo som sa niečo naučila... že moje deti môžu chodiť do školy... že aj ja môžem chodiť do školy, síce za peniaze, ale môžem... že keď ma niečo bolí, môžem ísť k lekárovi, a keď bude úplne zle, lekár príde za mnou... že môžem toto písať na pc s nohami a kávou na stolíku... že za oknami svieti slnko a nepočuť streľbu... že...

 A prečo to píšem? Lebo mnoho ľudí si neuvedomuje, že aj keď má málo, tak má stále viac ako mnoho iných... že je nerovnováha na zemeguli - dobrá a zlá časť... a ďakujem Bohu aj za to, že nie som bohatá... že nemám dilemu, či next alebo adidas, lebo na značkové veci proste nemám... že moje dieťa zje na obed nezdravého brumíka, lebo sa nám ešte nechce ísť domov z prechádzky... že mi moje dieťa v reštike odpije z coca-coly a odhryzne z nezdravého rezňa... že žijem obyčajný život... ktorý ma občas prefacká, občas rozosmeje a občas si proste zo mňa urobí “dobrý deň“... ďakujem Bohu, že ma poslal na tú DOBRÚ stranu zemegule...

 P.S. Ak by niekto chcel pomôcť deťom na tej horšej strane, ešte stále sa môže pridať...  

                                                             http://www.facebook.com/pages/Handmade-zajko-v-Afrike/132896496878457

Zase trefa... ideme v MHD, pri zatváraní dverí dačo buchlo, že fakt šupa... Šani kuká, potom zavalí... "Maminka, kto nasral autobus, keď trieska dvermi?" ... Bože, po kom to to dieťa má... 😀

"Maminka, ľúbiš ma?" - Jasné, že ťa ľúbim... "Dobre, tak potom neprechladneš..." - Neboj, ak aj prechladnem, dám si paralen a bude dobre... "Nie, keď ma ľúbiš, neprechladneš, lebo paralen je málo a keď prechladneš, nepôjdeme na ihrisko." ... záver: ak nepôjdeme na ihrisko keď sa vyspí, tak ho neľúbim... hlavička vypečená...

DOBRÁ SPRÁVA... koniec sveta sa odkladá na cca 70 rokov... 🙂 moje dieťa sa rozhodlo, že bude pápežom, aby sa mohlo voziť na mercedese - papamobile... keďže ako pápež môže byť čisto teoreticky zvolený v jeho cca 70-tke (čo bude o 66rokov), máme dajaký ten deň k dobre... posledný pápež má byť "čierny", je zle pochopené, že to bude černoch... bude to Róm... a ako poznám svoje dieťa, tak po ňom už len fakt koniec sveta... takže užite si posledných cca 70 rokov... 😀

Boli sme na oslave... Šani sa s o rok mladším bratrancom vyteperili na barové stoličky... Šani na barmanku "Ty sa ako voláš?" Lucia... Šani si podoprel hlavu a so žoviálnosťou amerického herca zahlási... "Ja som Šanko a toto je môj bratranec Matej." ... ak by Matej pozeral dostatok amerických filmov, vedel by, že má zahlásiť dačo ako "Cica, kedy končíš, dáme drink", on však vo svojich skoro troch rokoch nemohol vedieť, že veta "Ale ja šom hapaaal" nie je bárs vhodná na zbalenie baby... no nevadí... tak na budúce, ešte nás dajaké tie oslavy čakajú...

...vidím to tak, že ak nám to júl a august nepokazia, bude zima až do tohoročných vianoc... 😀

Pozerá na písmenko... "Maminka, to je R..." áno R... "R ako Rastík, R ako Riško, R ako Katka..." si si istý? "Jasné, maminka... R ako Riškova Katka..."

Mm rozposlal esemesku : "prujemne sviatky" ... no nešťastný tu sedí, ja sa rehocem... veď sa ide celé Slovensko z toho snehu posrať, tak čo by nemohli byť aj sviatku prújemné... 😀

Tak neviem, asi by sme fakt mali navštíviť ušné... v súdnej sieni sudkyňa hovorí "ako svedok predstúpi neviemaký URBAN" ... Šaniho reakcia "Pffffffffr, to prečo sa volá KU.VA!!!" ... 😀

"Maminka, je FUJKY-FUJKY, škaredé slovo?" (počul v upútavke na Panelák)... tak mu hovorím, že to nie je škaredé slovo, že to sa hovorí, keď niekto škaredo robí... že keď sa bude špárať v nose, tak mu poviem FUJKY-FUJKY, ALEXANDER!... úškrn, potom veta "Jasné, maminka Alexandrova..." ... takže už aj po poľsky hutorime...

Na zástavke sa skamošil s nejakou babičkou... prišiel náš bus a babička mu hovorí:"Ahoj a poslúchaj maminku."... Šani sa na schodoch busu otočil, teatrálne zamával a s úškrnom zakričal:"Ahóóój a poslúchaj tvojho dedka." ... že aký starostlivý...

Som znechutená, dnes už ani zneužitie osobných údajov nie je to, čo bývalo... :(

Prcek si vyhadzoval kameň jak vajce nad hlavu... tak mu hovorím, ak to urobí ešte raz, ideme z ihriska domov... odpoveď: "Maminka, prečo mám ísť domov ja, keď to ten kameň nevie čo od radosti."... že bingo... :D

Učíme sa básničku na šibačku... po pár pokusoch neúspešného zapamätania mu zasvietia očká a zahlási... :"Ty, mami, ty to budeš recitovať a ja budem do toho tancovať, dobre?"... ale že jaký vypečenec... :D

Ja: "Idem variť segedínsky guláš." ... Šani: "Ja nebudem jesť žiadny CEZDEDINSKÝ guláš." ...takže hor sa cez dedinu s hrncom, žeby bol "cezdedinský" ... 😀

...zase špekuloval... upozornila som prvýkrát... upozornila a vysvetlila druhýkrát... zvýšila hlas tretíkrát... prcek si založí ruky vbok a zavalí: "Nekrič na mňa a ťahaj si písať tú seminárku do školy!" ... šak som normálne stratila reč... 😀 ... veď ja pri takejto buzerácii tú školu hádam aj dokončím... :D

PREDÁM dieťa... vhodné ako prídavné zariadenie pračky - program namáčanie... výhody... namáča aj v prípade, že netečie voda... vyleje 3l pracieho gélu do vane, vymachre v tom všetky uteráky, prípadne aj iné odevy podľa vášho želania a neželania...
HĽADÁM firmu, ktorá mi odstráni tú p.drbanú penu z kúpeľne... lacno a rýchlo...
KÚPIM alarm na dvere kúpeľne... mal by byť taký obyčajný sedliacky, čo hneď nahádže prckovi po paprčkách, len čo ho prichytí pri kúpeľňových dverách (môže byť aj preventívne)...
😀

Ešte raz sa vyspím a bude 13... uff...

Tatino sa vrátil zo školenia z Martina... Šani sa pýta: "Čo si mi doniesol?"... Tatino "No nič, veď ja som nebol v obchode, ja som bol na školení."... Šani popremýšľa... "A to mi ani Martin nič neposlal???" ... no nie, zlatko, nie je Martin ako Martin... 😀