Šanko, keby som ťa neľúbila, tak by som si ťa z detského domova nevzala. Nikto ma nenútil, ja som ťa chcela, lebo som ťa ľúbila... "Jasné, keby si ma neľúbila, tak by si si ma iba obžrala a nechala ma tam, že?" (chcel povedať obzrela)
Môže Šani prísť zo školy domov bez riflí... no môže... šak stratil... takže mám vážne podozrenie, že je uňho reálne stratiť aj hlavu...
Bratislava - 20 minút sme krúžili pri Ikei, kým sme zaparkovali... 10 minút sme čakali na výťah, aby sme sa s kočíkom dostali na poschodie... na jedlo bolo pred nami viac ako 100 ľudí... tam sme už nečakali... zástup ľudí nás pretlačil k východu a vypľul von... ako dieťa som Blavu milovala... dnes som bola rada, že sme šli preč... mám rada ľudí... ale tu ich bolo minimálne o 300% viac, ako znesiem... ☹
Šani učí Artura zvieratká: "Toto je aké zvieratko, robí uaaaaaaaaaa." ... lev ... "Dobre. A toto je aké zvieratko?" (ukazuje tigra) ... Artur sa ksichtí, Šani napovedá: "No predsa ti... " ... No predša ty ši to!!!
Šani: "Mamííí, ja potrebujem veľmi jesť!! Daj mi rýchlo niečo jesť!!! Prosííím!!!" ... si hladný? ... "Nijééé, som z Ameriky." ... hm...
Večer sme vystúpili z busu MHD a Artur mu kýva: "Pá-pá, abudus, doble napapaj, doble icikaj, doble ibúvaj, doble?" ... no že dle rozkazu, šéfe...
Počúvam z izby... "Artúúúr, podaj mi ten rožtek... nieee... si nepočul, podaj mi rožtek... nie tento, ten druhý chcem... bože, Artúúúr... som ti povedal, ten druhýýý, ako to môžeš nechápať, čo to je druhý rožtek... " ... no nechápem, šak raňajkujú vianočku... idem potichu, nakuknem a čo vidím? "Pat a Mat" skladajú deku...
Šani: "Jebol jeblé huby." ... PROSÍM... "Však čítam." ... prepánajána, čo to čítaš??? ... "Veď tú knihu, čo mi Ježiško doniesol." ... skočím ku knihe preklínajúc modernosti dnešnej doby a tam : Jedol jedlé huby... (inak ani D ani B sa ešte neučili)
Šani: "Mamí, ja by som chcel byť úspešný a bohatý." ... no to môžeš, zlatko, keď sa budeš dobre učiť, budeš sa pekne správať, môžeš odísť aj do zahraničia a zarobiť viac peniažkov... aby som nechodila ďaleko, ako príklad som dala suseda... veď vieš, ujo Martin - chodí pracovať do Rakúska, je šikovný, všetko robí tak, ako sa má, majú pekne prerobený dom, chodia na dovolenku k moru, lyžovať do Álp, majú bazén... kým som stihla dopovedať, materiálne výhody lepšej výplaty, Šani už mal svoj myšlienkový pochod... "Mamííí, prečo my nepošleme nášho tata do Rakúska?" ... no prečo?
Kamoška Alžbeta
Bolo to akoby iba včera... rozhodla som sa, že pôjdem študovať... nie že by sa mi tak veľmi chcelo, alebo že by som mala kopec času a nemala inú prácu... bola to takpovediac nutnosť... doniesli sme si domov Šaniho a kompetentní zlyhávali na plnej čiare... tak to skúsim, naučím sa čo a ako a budem si vedieť poradiť sama... tak som vyberala školu... dali sme s kamoškou hlavy dokopy, lebo viac hláv, viac rozumu a vybrali sme si svätú Alžbetu... a samozrejme sociálnu prácu... jasné, mnohí si teraz poviete, taká škola... no áno, TAKÁ škola... veľa mi dala, veľa mi vzala, veľa ma naučila... dnes sme mali poslednú prednášku... utieklo to ako voda... posledná prednáška, posledná káva... už sa uvidíme iba na dvoch skúška a na štátniciach... a koniec... neviem, či sa mám tešiť, že mám školu skoro za sebou, alebo mám smútiť, že mám školu skoro za sebou...
Spolu s blížiacimi sa štátnicami priamo úmerne narastá aj obava... áno, mali sme všelijaké predmety... niektoré ľahké, iné ťažké... niektoré zaujímavé, iné nudné... mnoho záviselo aj od vyučujúcich... boli takí, čo sme ich "žrali" a "bili sa" o prvé miesta... a boli aj takí, čo by mali vrátiť diplom... nechcem posudzovať... len mám pocit, že na akademickej pôde by to malo byť trošku inak... A boli aj všelijakí študenti... niektorí poctiví, učili sa na každú skúšku, iní boli "iní"... načo sa učiť, treba ťahák, treba skúsiť... je aj druhý, tretí a neviemkoľký pokus... veď si to platím, tak mi to raz hádam dajú... netreba mať vedomosti, stačí mať trpezlivosť...
Spolu s blížiacimi sa štátnicammi priamo úmerne narastá aj obava... nebude mať "okno"?... spomeniem si na všetko?... nevytiahnem si nevhodnú otázku?... neopýtajú sa ma na niečo, o čom nebudem mať ani šajnu?... otázniky, samé otázniky... a čoraz častejšie sa stretávam s názorom, ČO ZASE RIEŠIŠ??? ONI TO DAJÚ VŠETKÝM!!! Áno, ja si uvedomujem, že aj tí, čo sa päť rokov viezli na ťahákoch, budú mať taký istý titul ako ja... nesúdim, je to na ich svedomí... poďme spolu do praxe...
"Tá krava na tom úrade je tak tupá." - no áno, možno aj jej hovorili celé štúdium: "Načo sa to učíš, aj tak tú skúšku dajú každému."
"Škoda, že mi nevieš poradiť, ako to mám vybaviť." - no nevie, možno aj jej hovorili celé štúdium: "Načo sa to učíš, aj tak tú skúšku dajú každému."
"Som sa pýtala v práci, nevedela mi nič o tom povedať." - no nevedela, možno aj jej hovorili celé štúdium: "Načo sa to učíš, aj tak tú skúšku dajú každému."
Strúhala som syr, Artur mi vzal strúhadlo a kuká na syrový povlak na ňom... "T-t-jééé." ... to je syr... "Úbim sýň."... kým som mu v tom stihla zabrániť, lízol si... a zrovna v protismere... už neľúbi syr, lebo "bojííí" (bolí)...
Pozapletala som kysnuté pletenky na plech a hovorím chalanom... požičajte mi počítač, potrebujem sa pozrieť, čím to mám natrieť... Šani pohotový: "Ako čím, však tým zeleným, čo vždy natieraš." (maslovačka)... že díky, synu... 😀
Niekde je chyba... mám tu 279 palcov... na FB 209 priateľov... suma-sumárum 489 ľudí, ktorým sa na mne niečo pozdáva... a mám problém získať 200 odpovedí na môj dotazník do diplomovky... takže ak by to ešte niekto mohol pre mňa urobiť, budem rada... ďakujem... Katka.
P.S. Dotazník je samozrejme anonymný. Vyplnenie by vám nemalo zabrať viac ako 10-15 minút. Kto ste pestún alebo osvojiteľ, nevypĺňajte, vaše odpovede nebudem môcť zarátať.
Artur hlavu v kope s Quentinom (kocúr), čosi riešia, naraz plač preveliký... Arturko, čo sa stalo? ... "Nece odedat tecí mja kadá" (Nechce povedať teší ma, Kadák)
Milí priatelia, prosím vás o vyplnenie finálneho dotazníka pre moju diplomovú prácu. Ďakujem všetkým, ktorí si nájdu na mňa 10-15 minút a dotazník vyplnia. Dotazník je samozrejme anonymný. Katka.
P.S. Kto ste pestún alebo osvojiteľ, nevypĺňajte, vaše odpovede nebudem môcť zarátať.
Išli sme po meste okolo veľkej sochy Ľ. Štúra... "Veľký ujo." ukázal Artur... "To je Šťuro." povedal Šani... tatino prevzal výchovno-vzdelávaciu funciu: Šanko, to nie je Šťuro, to je Ľudovít Štúr, vieš, čo urobil? ... Šani zabil: "Jasné, šťúral sa v písmenkách!"
No samozrejme, že Artur dnes v Blave na vyšetrení vrešťal pre nič... pani doktorka sa mu iba kukla na pruh vslabinách a dotkla sa ho jedným prstom... vyšli sme do čakárne, kde čakal tatino, ktorý sa spýtal Artura, čo mu pani doktorka robila keď tak plakal... "Dotolka ukazala pipika mne." ...
Arturko, aj ty pôjdeš do Blavy? ... "Ňo... pojdem..." ... Pôjdeme vláčikom, nebudeš plakať? ... "Budem." ... Nemusíš, pôjde aj tatinko a pôjdeme RÝCHLIKOM... no a potom došiel Šani domov... "Kankóó, pojdem PIPÍKOM!"
Som sa hrala s nožničkami...
No môže sa to moje decko vyváľať v mokrom pieskovisku komplet aj s taškou do školy? No môže... Ako fakt ma tá Perinbaba štve... buď stratila kalendár alebo okuliare... už jej niekto pošlite sms, že UŽ JE ČAS!!!
Arturovi u doktorky brali krv, keď došiel Šani zo školy, došiel za ním do chodby a zafrajeril: "Kakó, dotolka lobila zle, ulobim no-no-no." ...no, veď po boji je každý generál...
Šani dohovára Quentinovi (kocúrik): "Ty si prestaň olizovať ten chvost! Čo chceš mať plnú papuľku chlpov?"
Ženy, poraďte... so Šanim som bola v stredu na kinezioterapii, v stredu v noci ho prehnalo, vo štvrtok bol v pohode, podvečer ho prehnalo a v noci zase... v piatok bol v pohode, zase až podvečer a v noci... dnes bol úplne v pohode a zase padlo 11,00 večer a letel na wc... inak je na diete, pije, komunikuje ako keby mu nič nebolo, nič ho nebolí... ale nechce sa to upraviť... mi to tak pripadá, že zaspí, dačo sa mu zosníva, nemôže to byť stresom? Máte skúsenosť? (lebo som počula, že aj po tej terapii môže byť taký stav, keďže sa tam prepája vedomie a podvedomie)... dík
Hrali sme meno-mesto-zviera-vec... vravím B ... Šani: "Braňo, Banská Bystica... eeee..." ... robí to béééé ... "Jáj, bača." ... nooo, bača pečie barana...
Volám sa Quentin (Tarantino)... som predčasný vianočný darček, len časom sa zrejme ukáže, pre koho... zatiaľ sú zo mňa nadšení všetci...
Písali sme Ježiškovi ešte v strede minulého týždňa. Arturko sa teší na kolobežku... v nedeľu sme boli na krstinách, tak aby som ho trošku zabavila, ukazovala som mu veci v kostole... aha, tam je Ježiško... "Dá koobešku?" ... dá, zlatko, ale až pod stromček ... obzeral sa okolo ... "Nenííí." ... no ešte nie je, ešte musíš počkať... a stále dookola... "Dá koobešku?" ... pri odchode z kostola smútil za kolobežkou... "Nema koobešku, nema." ... zlatúšik chápavý upišťaný...
"Mamííí, a O s dvomi bodkami nad hlavou sa ako číta?" ... no ako?
Vravím mm, že viem, ak strom nám chýba na záhrade - DULA... že "Na čo by nám bola?"... no na džem... Šani počúva jedným uchom a zavalí: "Na džem? To ako že zrežeš strom a urobíš džem?" ... kukám naňho, začnem sa smiať... kuká na mňa: "Tak čo si povedala? Že urobíš džem zo mňa? Či?" ... no či... čip-čip-čibidi...
Artur: "Tato, kam ideme?" ... tato: do Kauflandu... Artur: "Tato, kam ideme?" ... tato: Do Kauflandu... Artur: "Mama, kam ideme?" ... zlatko, tato ti to už 2x povedal, tak vieš, kam ideme... Artur: "Aňo, ideme do kokotavnu." ... však prečo nie, ak tam kúpim rožky...
