Kamoška Alžbeta

    Bolo to akoby iba včera... rozhodla som sa, že pôjdem študovať... nie že by sa mi tak veľmi chcelo, alebo že by som mala kopec času a nemala inú prácu... bola to takpovediac nutnosť... doniesli sme si domov Šaniho a kompetentní zlyhávali na plnej čiare... tak to skúsim, naučím sa čo a ako a budem si vedieť poradiť sama... tak som vyberala školu... dali sme s kamoškou hlavy dokopy, lebo viac hláv, viac rozumu a vybrali sme si svätú Alžbetu... a samozrejme sociálnu prácu... jasné, mnohí si teraz poviete, taká škola... no áno, TAKÁ škola... veľa mi dala, veľa mi vzala, veľa ma naučila... dnes sme mali poslednú prednášku... utieklo to ako voda... posledná prednáška, posledná káva... už sa uvidíme iba na dvoch skúška a na štátniciach... a koniec... neviem, či sa mám tešiť, že mám školu skoro za sebou, alebo mám smútiť, že mám školu skoro za sebou... 

    Spolu s blížiacimi sa štátnicami priamo úmerne narastá aj obava... áno, mali sme všelijaké predmety... niektoré ľahké, iné ťažké... niektoré zaujímavé, iné nudné... mnoho záviselo aj od vyučujúcich... boli takí, čo sme ich "žrali" a "bili sa" o prvé miesta... a boli aj takí, čo by mali vrátiť diplom... nechcem posudzovať... len mám pocit, že na akademickej pôde by to malo byť trošku inak... A boli aj všelijakí študenti... niektorí poctiví, učili sa na každú skúšku, iní boli "iní"... načo sa učiť, treba ťahák, treba skúsiť... je aj druhý, tretí a neviemkoľký pokus... veď si to platím, tak mi to raz hádam dajú... netreba mať vedomosti, stačí mať trpezlivosť... 

    Spolu s blížiacimi sa štátnicammi priamo úmerne narastá aj obava... nebude mať "okno"?... spomeniem si na všetko?... nevytiahnem si  nevhodnú otázku?... neopýtajú sa ma na niečo, o čom nebudem mať ani šajnu?... otázniky, samé otázniky... a čoraz častejšie sa stretávam s názorom, ČO ZASE RIEŠIŠ??? ONI TO DAJÚ VŠETKÝM!!! Áno, ja si uvedomujem, že aj tí, čo sa päť rokov viezli na ťahákoch, budú mať taký istý titul ako ja... nesúdim, je to na ich svedomí... poďme spolu do praxe...

"Tá krava na tom úrade je tak tupá." - no áno, možno aj jej hovorili celé štúdium: "Načo sa to učíš, aj tak tú skúšku dajú každému."

"Škoda, že mi nevieš poradiť, ako to mám vybaviť." - no nevie, možno aj jej hovorili celé štúdium: "Načo sa to učíš, aj tak tú skúšku dajú každému."

"Som sa pýtala v práci, nevedela mi nič o tom povedať." - no nevedela, možno aj jej hovorili celé štúdium: "Načo sa to učíš, aj tak tú skúšku dajú každému."

"Nechápem, ako si niekto môže myslieť, že to takto funguje." - no môže, lebo možno aj jej hovorili celé štúdium: "Načo sa to učíš, aj tak tú skúšku dajú každému."

... mám pokračovať??? ...

... asi nie... pointa je jasná... prosím, buďme náročnejší na vzdelanie... a to hlavne pri ľuďoch, ktorí vo svojom zamestnaní ovplyvňujú životy iných... ktorí rozhodujú o životoch iných... ktorí... veď vy viete, koho mám na mysli... 

P.S. Teším sa na štátnice... bude to fuška, ale som pevne presvedčená, že to dám... lebo to nemienim podceniť... lebo kamoška Alžbeta zase nie je taká kamoška, aby mi to dala zadara...