Tak, teraz už len mamušu ukecať, aby zase ona chytila na chvíľku štafetu...
Chlapi došli z chalupy... "Pakal." hlási Artur... prečo si plakal?... "No pakal." ... no hej, ale prečo?... "Ebo." (lebo)... Nehovorí sa lebo. Musíš pekne povedať prečo... "Ja pakal." ... to viem, ale prečo?... "No, pečo." ... no prečo? doteraz neviem...
Šani: "Tik-tak, tik-tak, ručičkami kráča..." ... Artur druhý hlas: "Tik-tak, tik-tak, ucickááá kakalaaa..." ... tak hej... 😀
Šani si pozerá výkresy zo škôlky... po chvíli nostalgický povzdych "Nooo, si pamätám na tie staré dobré časy..."
Artur sedel vo vani v ruke pohárik s vodou, vyberá ju dvomi prštekmi (palčekom a ukazovákom) a strká do dierok sifónu hore na vani... Arturko, čo robíš? ... "Klmim." ... (Kŕmim) ... 😀
Môže si Šani nedať povedať? No môže... večera a lepidlo na jednom stole neveští nič dobré... zalepená žemľa, zalepené ústa, kúsky žemle polepené po tričku a vo vlasoch a hysterické dieťa, že nemá čo večerať, lebo toto mu nechutíííí... 😀 ale ako a kedy to dal dokopy, to teda netuším...
Asi budem musieť opustiť túto stránku, pretože umriem od hladu a smädu... to moje najmenšie škvŕňa sa rozhodlo, že všetko je tatove... urobím si čaj, "Tatovi nechaj, tatovi!!!" a keď si dovolím napiť sa, koniec, taký ľútostivý plač spustí nekedy, že ho musia aj na sociálke počuť a niekedy ma iba vycápe... a takto to ide so všetkým... raňajky, desiata, obed, čokoľvek, čo sa je a pije... už to trvá vyše 2 týždňov a nedošla som na to, prečo to robí... "Tatovi nechaj, tatovi... nijééé, nepapaj, tatovi nechaj..." aj dnes "Kavu lobiš?"... áno, kávu si robím... "Tatovi nechaj, tatovi"... tato si potom urobí, toto je moja káva... "Nijééé, tatova kava, tatova, tatovi nechaj!!!"... no to vieš, odpijem si a spustí revy... asi budem jesť a piť v záchode... 😀
Ha, Artur sa už hodnú chvíľu snaží napchať do igelitky asi 20 kníh, čo mám nachystaných k písaniu diplomofky... asi to vezme niekam na chatu a napíše za mňa... no zlatý synáčik... či?
"Abudus agajíííí ogojooo ..." pol roka mi trvalo, kým som došla na to, čo týmto chce Artur povedať... 😀 ale dala som to... čakám vaše typy, nech je trošku nedeľnej zábavy... (nápoveda - je to vonku v meste)
Vyrezávanie tekvíc nie je len Halloween... je to aj naša tradícia... skôr, než odsúdite, zoznámte sa s našimi dejinami... http://www.sdetmi.com/podujatia/detail/23456/le...
"Mamííí, poznáš Matúša Čachtického?" ... nie, zlatko, kto to má byť? ... "No Matúš Čachtický, ako že ho nepoznáš." ... no nepoznám, máte nového spolužiaka? ... "Nijééé, mami, však Matúš Čachtický, čo žil na Trenčianskom hrade, sme sa dnes o ňom učili." ... chceš povedať Matúš Čák Trenčiansky... "Ahááá." ... no ahááá
Tak som riešila so Šanim poznámky v slovníčku... "Ale, mami, ja nechápem, prečo to vravíš mne." ... a komu to mám povedať, je to tvoj slovníček a tvoje poznámky za zlé správanie... "Však povedz pani učiteľke, aby mi nepísala do slovníčka každú debilinu." ... že díky, tak ja sa snažím pred ním nič nepovedať, s chlapom si šuškáme v kuchyni, aby nás nepočul a on si od niekoho v škole vypočuje dačo takéto... dúfam, že to povie aj učiteľke a ja budem za drzú...
Anjeličku strážničku,
opatruj mi mamičku,
aby vždycky dobrá bola,
umyla ma a oprala...
Artur sedí v kuchyni, dychčí a fučí do ručičiek pri ústach... čo robíš, zlatko? ... "Hejem." ... je ti zima na ručičky? ... "Nijeee." ... tak prečo hreješ? ... "Hejem tapky tapky." ... komu hreješ labky tlapky? ... otrčí mi zmrznutú surimi tyčinku, ktorú mi netuším kedy šlohol z linky...
Poznámka v slovníčku: "Cez prestávku vyhodil plastelínovú guličku na strop v triede, kde sa prilepila." ... čo dodať...
"Mamííí a tí, čo žijú v Ázii, to sú tí azylanti???" ... čo dodať?
Nachystala som si prázdnu krabicu od plienok, že si do nej niečo odložím... ráno Artur zdesený došiel s krabicou v rukách: "Nemame pinku." ... no, nemáme plienku, pôjdeš na nočník... ešte zdesenejší pohľad... "Kupime." ... no nekúpime, už si veľký... poslal mi vzdušnú pusinku s úsmevom od ucha k uchu... "Kupime." ... nezaberá, nekúpime... hnevám ho... chytí za za plnú plienku a vzdychne. "Doblu mam, doblu." ... hlavne že ešte 5 minút predtým držal plienku a skučal: "Tačííí, pebaliť." (tlačí, prebaliť)
Šani, keď bol malý, bál sa HOHE... niekde proste počul, že HOHE je veľký a proste si niečo domyslel a bál sa... teraz s tým začal strašiť Artura... Artur šiel zahodiť papier z izby do kuchyne... 2 kroky a otázka: "Je tam HOHE?" ... nie je, zlatko, choď... 2 kroky a otázka: "Píde HOHE?" ... nepríde, zlatko, pekne choď... a takto už asi po 20x, kým ten papierik zahodil... vrátil sa do izby a obzerá sa: "Píde HOHE?" ... nepríde, čo by tu robil... "No tašil." (strašil)... bububu, že díky Šani...
Tak sme sa zabavili, pani družinárka sa ma pýta, koho máme v Amerike... lebo Šani povedal, že babičku... no nikoho, Šani kecal... pani družinárka vyvalila oči, že to fááákt, že bol úplne presvedčivý, že mu to fakt uverila... potom na mňa kukla a spýtala sa: "Ale ten veľký čierny džíp pred školou je váš?" ... tak to som vyvalila oči ja... no nie je... chúďa, bola úplne v šoku... takto naletieť 6-ročnému prckovi... no nič, Šani pôjde na herectvo... a bude vymaľované... kecka je to keckatá...
#meno_pre_sestricku Quido a Kordulka ... Kordulka je staročeské meno, patrónka vetra, čo sa teda ku Quidovi s jeho významom "lesný muž" úplne hodí... a navyše z latinčiny je to vážka (Cordelia)... ľahulinká, jemná, aby sa mal Quido o koho starať... 🙂
Diera v matematika, stratený šlabikár... celý Šani... tak dnes sedím pred triedou na lavičke, pritancuje ku mne také dievčatko a šepká, že: "Tetááá, ja som do Šaňa a on je do mňa, viete?" a odtancuje skôr, ako stihnem zareagovať... tak sa ho na to pýtam... "Ále, to je Lucia." ... počkaj, si vravel, že Mia je do teba... "No veď hej, dnes ma obe aj bozkávali, ale ja nie som do žiadnej... blééé..." ...
Robím si čaj... Artur asistuje... "T-T-jé?" (čo to je?) ... citrónka... "Cicinkááá, fúúúj."
"Mamííí, ale keby ten človek nevymyslel zápalky, tak by náš tatino nefajčil, že? Že by to bolo tak lepšie?" ... hm, nápad by to bol... 😀
Boli sme na záhrade, zahrmelo, Artur došiel ku mne, kukol na mňa a opatrne sa spýtal: "Bojim, ze?" ... no veď prečo nie, že?
Artur hučaaal: "Hu-úú, hu-úú, hu-úú!" ... už to fakt liezlo na nervy, tak sa tatino pýta" Arturko a to je čo? Hasiči alebo sanitka?... no a náš chabroško chabravý nerozhodný popremýšľal: "Ňo, hasitka." ... 😀
"Mamííí, prečo je Gejza v Japonsku?" ... netuším, a kto je Gejza? ... "No Gejza, čo je v Japonsku." ... Šani, ja nepoznám nijakého Gejzu a takého, čo išiel do Japonska, už vôbec nie ... "Ale veď tuto v knihe." otvorí Billa knihu nálepiek a tam gejša...
Artur stále pokúšal Šaniho... raz mu vzal autíčko, potom mu rozpojil dráhu, sadol si mu do cesty... Šani už naštvane: "Artur, ty si taký pokúšač." (pokušiteľ) ... a Artur šťastný: "Aňňňooo!" a pokúsal Šaniho.
Pán je gurmán... "baban" (banán) papá iba "hapipkou" ... kto uhádne, posielam srdiečko...
